Instagram/vladyslav.ytsk, TASR/AP
StoryEditor

Vladyslav z Ukrajiny: Máme motiváciu bojovať za naše územie. Akú majú oni? Bombardovať cudzí štát? To je krátkodobé

Dominika Pacigová03.03.2022., 12:38h
Vladyslav Yatskovyi sa nachádza na Slovensku, no príbuzných má na Ukrajine. Starí rodičia mu povedali, že ak majú umrieť počas vojny, tak to bude na území, kde sa narodili. Odísť neplánujú.
Lajkuj Brainee.sk na

Vladyslav Yatskovyi sa narodil a vyrastal na Ukrajine. Pred dvomi rokmi prišiel do Bratislavy, kde študuje žurnalistiku. Keď sa minulý týždeň vo štvrtok nad ránom dozvedel o vojne, chcel nasadnúť na vlak a ísť bojovať za svoju vlasť. 

„Volal som s mamou, chcela len, aby som ju vypočul. Povedala mi, že nemám povinný vojenský výcvik, a nikdy som nedržal zbraň v ruke. Pokračovala, že ak chcem, aby ma zabili, a nechcem vidieť, ako Ukrajina zvíťazí a bude sa zotavovať, môžem ísť bojovať. Pýtala sa ma, že keď študujem žurnalistiku, prečo nechcem bojovať na informačnom poli. Nenútila ma, konečné rozhodnutie bolo na mne,“ hovorí pre brainee.hnonline.sk Vladyslav Yatskovyi.

Momentálne si na Slovensku, ale silné väzby máš na Ukrajine. Ako to zvládajú tvoji najbližší, si s nimi v dennom kontakte?

Sme v kontakte takmer 24 hodín denne, stále si voláme a píšeme. Situácia na Ukrajine je veľmi zlá, bombardujú sa mestá, lietajú tam stíhačky. Moji rodičia a príbuzní sú napriek tomu v poriadku.

V ktorej oblasti sa nachádzajú?

Narodil som sa na dedine, no približne pred dvanástimi rokmi sme sa presťahovali do Kyjeva, kde som vyštudoval strednú školu. Keď sa začala vojna, rodičia boli v Kyjeve, ale rozhodli sa vrátiť do dediny, ktorá je približne 350 kilometrov od Kyjeva. Mysleli si, že utečú pred vojnou, no hneď som im hovoril, že aj tam sa dostanú Rusi.

Ako ďaleko je od nich úkryt, do ktorého pobežia v prípade núdze? 

V Kyjeve sa nachádza priamo v bytovke. Pokiaľ hovoríme o dedine, tam úkryty nie sú, no ľudia majú pivnice, kde sa môžu ukryť.

Na aký najhorší scenár sa pripravujú tvoji blízki?

Nepripravujú sa na zlý scenár, ten už nastal. Už nič nemôže byť horšie, ale pevne veríme, že zvíťazíme. Takto sú nastavení a ja to cítim podobne. Nehovorím to preto, že som zaujatý a pochádzam z Ukrajiny. My máme motiváciu bojovať za naše územie. Ale čo je ich motiváciou? Bombardovať cudzí štát a cudzie mestá? To je krátkodobé.

Máš na Ukrajine aj súrodencov alebo starých rodičov?

Som jedináčik, no starí rodičia z maminej strany bývajú v tej istej dedine ako moji rodičia. Tí z otcovej strany sa nachádzajú neďaleko. Veľmi to prežívajú, boja sa o ukrajinské vojsko, ale aj o ukrajinský národ. 

Neuvažovali nad tým, že by odišli z krajiny?

Vôbec nad tým neuvažujú ani moji rodičia, ani starí rodičia. Povedali mi, že aj keby neboli starí, a mali by umrieť počas vojny, umrú na území, kde sa narodili.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vladyslav Yatskovyi (@vladyslav.ytsk)

Pár dní predtým, než začala vojna, si bol na Ukrajine. Aká bola atmosféra v tvojom meste?

Približne do polovice februára som bol na Ukrajine. Navštívil som viaceré mestá, spolu s kamarátom sme cestovali a zisťovali, aká je nálada v spoločnosti. Ľudia nečakali, že bude celoplošná vojna, staršia generácia bola viac vystrašená, mladšia a stredná generácia skôr premýšľala o pokuse odtrhnúť isté územie. 

Čo si prežíval vo štvrtok nadránom, keď si sa dozvedel, že začala vojna?

Ani protivníkom neželám zažiť to, že sa zobudíš a pochopíš, že tvoju vlasť bombardujú. Potom pozeráš videá a fotky, a na miestach, kam si chodil do školy, vidíš tanky. Nie je to príjemné. 

Odkiaľ si sa dozvedel o vojne? Z médií alebo od tvojich najbližších?

Zobudil som sa o pol šiestej, volala mi moja priateľka, ktorá sa nachádza na severe Ukrajiny. Namiesto toho, aby mi povedala dobré ránko, mi s vystrašeným hlasom oznámila, že Rusko napadlo Ukrajinu. 

Hneď som začal hľadať informácie, odhaľovať dezinformácie a hoaxy, aby spoločnosť, v ktorej žijem, sa dozvedela pravdu. Dezinformácie polarizujú ľudí. 

Máš príbuzných, prípadne známych z Ruska?

Mám príbuzných v Petrohrade, z Ukrajiny sa už dávnejšie presťahovali do Ruska. V kontakte nie sme približne tri roky. Keď sme im zavolali, ako sa majú, začali rozprávať o vojne, útočili na ukrajinskú vládu. Snažili sme sa im to vysvetliť, no teraz už nevolajú ani oni nám, ani my im. Majú právo takto myslieť, a zároveň nikdy nehovorím, že Rusi sú zlí. Mnohí z nich bojujú proti vojne. Ako v každom štáte, aj v Rusku sa nájdu dobrí a zlí ľudia.

Pred týždňom som sa napríklad zoznámil s mladým Rusom, ktorý mi povedal, že nechce, aby bola na Ukrajine vojna a odsudzuje to. Mám známych, ktorí premýšľajú racionálne a nesledujú len štátnu televíziu, ale aj západné média. Sami si tak vytvárajú názor. 

Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil minulý týždeň vo štvrtok ráno na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Aj slovenské médiá prinášajú rozhovory s mladými mužmi, ktorí pochádzajú z Ukrajiny, no študujú na Slovensku, a stoja pred dilemou - ostať na Slovensku alebo ísť bojovať. Ako to vnímaš ty?

Keď som sa vo štvrtok ráno zobudil, chcel som si kúpiť lístok na vlak z Bratislavy do Košíc, a odtiaľ som sa chcel dostať na Ukrajinu. Volal som s mamou, chcela len, aby som ju vypočul. Povedala mi, že nemám povinný vojenský výcvik, a nikdy som nedržal zbraň v ruke. Pokračovala, že ak chcem, aby ma zabili, a nechcem vidieť, ako Ukrajina zvíťazí a bude sa zotavovať, môžem ísť, ale ostane zo mňa mäso. Hovorila mi – keď sa postavíš na čelo svojho mesta, Rusi ťa nebudú hladkať, budú strieľať. 

Pýtala sa ma, že keď študujem žurnalistiku, prečo nechcem bojovať na informačnom poli. Nenútila ma, konečné rozhodnutie bolo na mne. Začal som nad tým premýšľať, nikdy som skutočne nedržal zbraň v ruke a bolo by asi zbytočné, keby ma zabili. Rozhodol som sa zatiaľ bojovať na informačnom poli. 

Stream s Vladyslavom

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Brainee.sk (@brainee.sk)

Vo svete sú protivojnové protesty, v nedeľu napríklad len v Berlíne pochodovalo proti vojne viac ako 100-tisíc ľudí. Ľudia taktiež robia zbierky, chodia pomáhať ako dobrovoľníci na hranice. Keď si v kontakte s priateľmi a rodinou, je ešte niečo, ako im my, bežní ľudia, vieme viac pomôcť? 

Táto pomoc je úplne dostačujúca. Ďakoval som už asi tisíckrát, niekto má možno môjho ďakovania plné zuby, ale Slováci sú neskutoční ľudia. Pomáhajú nám fyzicky, ale aj finančne, píšu mi správy a podporujú nás.

Očakával si takúto veľkú podporu a solidaritu s Ukrajincami?

Nečakal som, že sa takto spojí celý svet. Očakával som, že nás podporí Európska únia, jej spojenci a veľké štáty, ale nemyslel som si, že podporu nám vyjadria napríklad aj africké štáty.

Nejde len o obhájenie ukrajinského územia, ale o celosvetový mier. Ľudia ukazujú Rusku, že nás podporujú, a to je neskutočné, nečakal som to.

Celý rozhovor si môžeš pozrieť na Instagrame

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
23. apríl 2024 14:51