Unsplash/Karlis Reimanis, Instagram/Vedátor
StoryEditor

Ľudia sa o svete dozvedeli tak veľa, že pochopiť sa z toho dá len zlomok, hovorí Vedátor Samuel

Miroslav Kamody17.08.2021., 16:00h
Samuel Kováčik sa popri práci teoretického fyzika rozhodol popularizovať vedu na Slovensku skrz projekt Vedátor. Dnes ho len na Instagrame sleduje viac ako 50-tisíc ľudí.
Lajkuj Brainee.sk na

Samuel Kováčik založil ešte v roku 2016 projekt Vedátor, na ktorý prispievajú aj mnohí iní odborníci. Je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.

Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Samuel dodnes píše veľkú časť textov Vedátora, robí väčšinu obrázkov, nahráva a edituje Vedátorský podcast, chystá Vedastorky, spravuje Instagram, Facebook a YouTube kanál Vedátora. 

So Samuelom sme sa rozprávali o jeho začiatkoch vo vede, návratom zo zahraničia či fungovaní Vedátora. Pýtali sme sa však aj filozofickejšie otázky, na ktoré nám jeden z najväčších popularizátorov vedy na Slovensku s prehľadom odpovedal.

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že sa chceš v živote venovať vede, respektíve teoretickej fyzike?

Veda ma tak trochu lákala už v detstve, mal som knihy o vesmíre, matematike aj histórii. Potom to trochu opadlo a počas strednej so mátal. Na fyziku ma nasmerovali dve knihy: jedna o kvantovej fyzike a druhá o čiernych dierach a rozhovory Pod lampou s Martinom Mojžišom a Vladom Černým, ktorí pre mňa fyziku poľudštili.

Vtedy som o teoretickej fyzike ešte netušil. Počas bakalárskeho štúdia som si však všimol, že veľká časť prednášajúcich, ktoré prednášky sa mi páčili najviac, sú práve z tejto katedry. Tak som zistil, že skúmať prírodu okolo nás pomocou rovníc a matematiky je mi pomerne blízke.

Instagram/Vedátor

Študoval si teoretickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bolo štúdium náročné? Absolvoval by si ho ešte raz, alebo by si sa skôr pozrel po zahraničnom variante?

Áno, štúdium bolo náročné. Na rozdiel od mnohých spolužiakov som sa na strednej škole fyzike veľmi nevenoval, nerobil som olympiády ani korešpondenčné semináre a cítil som, že mi to chýba – musel som veľa dobiehať. Myslím, že sa mi dostalo pomerne kvalitného vzdelania, nemenil by som. Na magisterskom štúdium sme boli piati, štyria z nás sa po štúdiu dostali na kvalitné zahraničné inštitúcie (a piaty šiel mimo fyziku).

Na Slovensku si sa vrátil z Dublinského výskumného inštitútu, pretože ti tam skončila zmluva. Ako si na tom teraz? Neľutuješ návrat na Slovensko?

Neľutujem. Samozrejme, sú veci, ktoré by sa dali zlepšiť a tu mám možnosť na ne apelovať. Veda na Slovensku je podvyživená, no našťastie práve na robenie teoretickej fyziky veľa peňazí netreba. Objavy sa dajú robiť aj s perom a papierom. Na výskum človek potrebuje kľud a napríklad v zahraničí by to pre mňa bol najbližšie obdobie pravidelný boj o granty a cestovanie po svete. Takže pokojnejšie slovenské zázemie má aj isté výhody, nie sú to len negatíva.

Keď si porovnáš život tam a tu, kde sa cítiš lepšie? Je niečo, v čom Íri zaostávajú za Slovenskom?

Íri majú, asi ako každý národ, nejaké neduhy. Skôr som ale vnímal pozitíva, sú veľmi milí a pohostinní. Za tie vyše štyri roky sa ku mne nikto nesprával nevrlo a nemal som problém s ničím. Administratíva bola veľmi jednoduchá. Veľkou nevýhodou Írska, hlavne Dublinu, je drahé bývanie. To je ich neduh, ale usilovne ich dobiehame!

Prečo si sa rozhodol založiť projekt Vedátor? Podľa čoho si vyberáš témy a o čom ťa baví písať/rozprávať najviac?

Projekt som založil čiastočne kvôli tomu, že mi na výskumnom inštitúte chýbalo učenie a čiastočne kvôli tomu, že som cítil, že ľudí veda zaujíma, len nemajú prístup k zdrojom, ktoré by im boli blízke. Ako si vyberám témy? Časť vecí vychádza priamo z môjho výskumu respektíve z vecí, ktoré som sa pri ňom naučil. Zároveň ale stále čítam knihy, články, počúvam podcasty, pozerám videá a hlavne – pozerám okolo seba.

Napríklad keď sme boli na túre pri mori, všimol som si, že veľa vtákov lieta dlho tesne nad morom. Na čo to robia, však riskujú! Tak som si začal čítať, že aká fyzika je za tým a následne to spracoval ako článok, podcast a použil som to aj vo svojej pripravovanej knihe.

Venuješ sa niektorým konkrétnym témam len preto, lebo vidíš, že je oň v tvojom publiku veľký záujem?

Samozrejme, ale nie je to garantované. Napríklad, keď začala koronakríza, tak som spracovával články z Nature, keďže sa tomu ešte takmer nikto iný nevenoval, aj keď to pre mňa ako téma nikdy nebolo až tak atraktívne. O niektoré témy viem, že je záujem, ale napríklad nemám kapacitu či erudíciu ich spracovať. Takže takéto požiadavky vnímam, ale beriem ich ako rady, nie ako príkazy.

View this post on Instagram

A post shared by Vedátor (@vedator_sk)

Ktorý „bežný“ jav ťa stále dokáže fascinovať?

Napríklad plameň sviečky či do ruda rozžhavený uhlík, blesk či pohyb Mesiaca. Tých vecí je veľa, o nich som vlastne napísal knihu (vyjsť by mala v októbri). Takéto „banality“ sú pre mňa úplne čarovné.

Werner Heisenberg, Jacob Bekenstein či Murray Gell-Mann. Vieš si predstaviť, že jedného dňa by si sa svojimi objavmi zaradil k slávnym teoretickým fyzikom, alebo toto nie je úplne méta, ktorú chceš dosiahnuť?

Ja takmer určite nie. Ale ináč ani takmer nikto ďalší. V Heisenbergových časoch bola teoretická fyzika oblasťou relatívne malej skupiny ľudí, dnes sú to tisíce. A kým vtedy jeden človek – napríklad Einstein – dokázali spraviť objavy v niekoľkých oblastiach v priebehu pár rokov, dnes je situácia iná.

Nezodpovedané nám zostali hlavne extrémne ťažké otázky – napríklad ako kvantovať gravitáciu. Na takýchto otázkach pracujú tisíce ľudí roky a sotva sa pohneme u kúsok ďalej. Fungovanie vedy sa zmenilo, je viac globalizované a rozdelené medzi skupiny.

Viem, že na toto sa nedá asi v stručnosti odpovedať, pretože je toho príliš veľa, ale čomu sa teraz najviac venujú teoretickí fyzici?

Tak jedna z tých tém je napríklad kvantová gravitácia. To ale neznamená, že prídem ráno do kancelárie, na vrch papiera si napíšem Kvantovanie pokus číslo 4 a začnem počítať. V princípe je jasné, čo treba urobiť. Zároveň je aj jasné, ako by sa to malo urobiť. No zistilo sa, že tento jasný postup, ktorý funguje všelikde inde, absolútne zlyháva. Takže ľudia povymýšľali niekoľko iných spôsobov, ako by sa to teoreticky mohlo dať spraviť. Akurát ide o hrubé črty a už len spojiť dve bodky môže trvať niekoľko rokov a vyžaduje si zopár geniálnych nápadov.

Jedna z veľkých podotázok, na ktorých aktívne pracujem aj ja, sa týka štruktúry priestoru. Skladá sa z niečoho podobne, ako sa hmota skladá z atómov? Ak áno, dá sa s ním manipulovať? Dokážeme takto opísať Veľký tresk? Aký vplyv by to malo na správanie hmoty vo vesmíre? Ku každej z týchto otázok sa dá pristupovať rôzne, znovu si ich treba rozdeliť na menšie podotázky, ktoré sú zodpovedateľné v horizonte rokov. Postupne sa nám črtá istý obraz.

Hlavne v súvislosti s pandémiou sa internetom začali rozmáhať doslova šialené hoaxy. Ktorý z nich ťa najviac prekvapil?

Že 5G môže šíriť vírus. Viac, než tento hoax ma však prekvapilo, že mu niekto uveril. Je to zlá správa o stave nášho školstva.

Čím to podľa teba je, že počet hoaxov sa z roka na rok zvyšuje a ľudia majú väčšiu tendenciu im veriť?

Neviem, či majú väčšiu tendenciu veriť. Hoaxov myslím pribúda kvôli tomu, že internet umožnil ich monetizáciu – napríklad cez online reklamy či predaj výrobkov, čo riešia fiktívny problém. Zároveň sa z dezinformácií stal nástroj hybridnej vojny, pre niekoho môže byť výhodné, ak ľudia neveria ničomu.

Si spoluautorom detskej knihy a v minulosti si spomínal, že sa snažíš „dokopať“ k dopísaniu svojej vlastnej. O čom bude a v akom je momentálne stave?

Už som sa dokopal, je napísaný, práve sa finišuje sadzba textu, vonku bude na jeseň. Názov ešte neprezradím, ale môžem povedať, že pôjde o fyziku bežných vecí – ako fungujú stromy, vlny či farby.

View this post on Instagram

A post shared by Vedátor (@vedator_sk)

Jeden teoretický fyzik zrejme nemôže rozumieť úplne všetkému. Predpokladám, že aj ty vieš o niečom všetko a o všetkom niečo. Existuje ale niečo, čo je nad tvoje sily?

Samozrejme! Nič neviem úplne, väčšine vecí nerozumiem takmer vôbec. Stále sa vzdelávam, no je toho takmer nekonečne veľa – človek sa jednu vec naučí a zatiaľ sa dve nové objavia. Teraz sa snažím priúčať o veciach, ktoré sú o krok vedľa mojej oblasti výskumu, aby som mohol hľadať možné spojenia. Ale celkovo mám pocit, že neviem takmer nič – ľudia sa toho o svete dozvedeli tak veľa, naučiť a pochopiť sa z toho dá len malinký zlomok.

Sám si v jednom príspevku na Instagrame písal, že pri vyhodnocovaní informácií je dôležitý nielen ich obsah, ale aj hodnovernosť. Ktoré, možno menej známe, osobnosti či stránky sa oplatí sledovať okrem Vedátora, ak sa chcem dozvedieť zaujímavé a overené informácie?

Podľa toho, čo človek sleduje. Na Slovensku je pár super-známych kanálov, tie ani netreba spomínať. Poviem teda pár mien, ktoré možno ľudia nepoznajú, no mohli by sa im páčiť. Napríklad podcast Dve baby aj o vede, instagramové účty sofiin__svet alebo Surikata.

Ty si sa zapojil aj do iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Snažíš sa aj ty robiť niečo pre túto planétu?

Áno, snažím sa minimalizovať svoje dopady. Autom cestujem len málo, preferujem bicykel alebo MHD. Doma úplne triedime odpad, snažíme sa ničím neplytvať a nekupovať si zbytočnosti. Mäsa jedávam menej a potraviny celkovo sa snažím vyberať od miestnych kvalitných výrobcov.

Instagram/Vedátor

Čomu sa venuješ, ak si dopraješ od svojej profesie, práce a Vedátora oddych? Pri čom dokážeš najlepšie vypnúť?

Poslednú dobu hlavne trailový beh. V lese sa parádne vyvetrám, hodina behu po desiatich za počítačom je na nezaplatenie.

V rámci Vedátora máš podcast, stránku a mimoriadne aktívny si aj na sociálnych sieťach. Chcel by si projekt v niektorom smere posunúť v budúcnosti ešte ďalej?

Ani nie. Pre mňa je to sekundárna aktivita, primárna je práca fyzika – teda robiť vedu a výskum a pritom učiť. Výstupy na Vedátora som sa už naučil robiť rýchlo, článok o téme, čo mám premyslenú (napríklad, počas behu), dokážem napísať, upraviť a publikovať pokojne aj za hodinu. Takže skôr by som sa chcel v tomto ohľade stať ešte efektívnejším.

Skúsim na záver jednu viac filozofickejšiu otázku – myslíš si, že fyzika ako veda je začiatok a koniec všetkého?

Nie je. Poznáme pojem emergencie – zložitý systém sa za istých okolností správa tak, že pre neho akoby platia trochu iné zákony, ktoré sú však z tých fundamentálnych odvodené. Napríklad za istých okolností tvoria atómy molekuly a tie sa riadia natoľko špecifickými zákonmi, že sa ich štúdiom zaoberá samostatná oblasť ¬– chémia. No a samozrejme je prirodzená otázka, či fyzika, tak ako ju poznáme, tiež nie je len emergentná. Nechajme sa prekvapiť.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 00:55