Pri minuloročnom sčítaní obyvateľstva prišla katolícka cirkev na Slovensku o 300 tisíc veriacich. Drvivá väčšina z týchto ľudí sa s cirkvou prestala identifikovať napríklad kvôli obrovskému množstvu sexuálnych zločinov kňazov voči maloletým, mnohým ľuďom prekáža aj politika v kostoloch či náboženstvo v politike.
Avšak iba pomerne malé množstvo Slovákov, ktorí sa od cirkvi odvrátia, z nej aj oficiálne vystúpia. Dvadsaťštyriročný Filip pre Brainee prezradil, prečo sa rozhodol tak urobiť, a ako proces vystúpenia z cirkvi vyzerá v praxi.
Prehnane angažovaný farár
„Už od detstva som nerád chodieval do kostola, na náboženstvo a podobne, moja rodina nie je úplne neveriaca ale ani striktne veriaca. Bol som do istej miery vychovávaný vo viere, ale aj moji najbližší sa postupne odvracali od cirkvi, najmä po smrti môjho otca,“ opisuje vysokoškolák.
Filip hovorí, že v tom období sa miestny farár začal prehnane angažovať do života jeho matky. Stále k nim chodieval na návštevy, večer Filipovej mame neustále telefonoval. Prehlasoval, že on sa o „svoje“ vdovy musí starať. „Pamätám si, ako ho po jednej návšteve moja matka vyhnala od nás z domu s krikom," spomína mladík.
Neskôr, keď sa jeho mama chcela druhýkrát vydať, dotyčný farár mal výhrady voči jej rozhodnutiu a tváril sa, že do toho môže zasahovať. „Ďalej sú to ich dogmatické praktiky, dvojitý meter, obrovský počet jednotlivých cirkevných odnoží, pričom každá sa tvári byť ako práve tá jediná a správna. Celkovo ich pokrytecký prístup mi vadí," vysvetľuje svoje rozhodnutie vystúpiť z cirkvi Filip.
Ako vystúpiť z cirkvi?
Ak chceš oficiálne opustiť cirkev, musíš si podať žiadosť. Online formulár si môžeš jednoducho vyplniť napríklad na stránke Zbohom.net či Bezcirkvi.sk, ktoré ti vygenerujú oficiálnu žiadosť o vystúpenie. V praxi to však nemusí ísť tak ľahko.
„V osemnástich rokoch som poslal prvú žiadosť, ktorú som našiel na internete, vyplnenú a podpísanú mnou a aj svedkom na faru, kde som bol krstený. Čakacia doba sa udávala približne pol roka. Čakal som štyri roky, bez akejkoľvek reakcie," tvrdí Filip.
„Potom som žiadosť poslal opätovne, ešte aj s prílohou o tom ako majú oni postupovať pri exkomunikácii (tento postup som našiel na cirkevných stránkach). Po približne mesiaci prišla odpoveď.“
Vysokoškolák pre Brainee hovorí, že následne bol pozvaný na miestu faru na „ústne dosvedčenie“ svojho rozhodnutia. „V podstate išlo o to, že kňaz sa ma pýtal otázky typu či chcem prestúpiť do inej cirkvi, či konvertujem alebo či si idem zakladať vlastnú cirkev."
„Ďalej sme riešili nezrovnalosti v Biblii, kde mi bolo povedané, že som pyšný a nemám si to vykladať podľa seba, ale mám dôverovať starším učiteľom... nakoniec moju žiadosť posunuli biskupovi,“ uvádza mladík. Oficiálne sa mu podarilo vystúpiť z cirkvi približne o rok.
Exkomunikovaný a slobodnejší
„Celé to bolo ako katarzia. Cítim sa slobodnejší," odpovedá Filip na otázku, ako sa cítil, keď už oficiálne nebol členom cirkvi. U svojej rodiny, ktorá nie je veľmi cirkevne založená si nevšimol, žeby ho odvtedy vnímala nejako inak. Popisuje však, že v okolí sa objavili poznámky typu: „Ale teraz sa nemôžeš ženiť v kostole.“ Či „krst si tým nezmyješ,“ alebo „To teraz nemôžeš prijímať sviatosti?“
Filip je však presvedčený, že cirkevné sviatosti mu ku šťastiu chýbať rozhodne nebudú. „Všetko má svoj civilný ekvivalent. A to, že nebudem mať birmovku alebo pomazania, mi neprekáža. Nie som prvý ani posledný," uzatvára.
