Každý rok nejakú časť Slovenska zasiahnu povodne. Spolu s roztápaním snehu vo vyšších polohách či prudkými dažďami, ako to bolo tento víkend na strednom Slovensku, sa malé horské potôčiky a riečky menia na rozbesnené riavy.
Hoci v Ružomberku v nedeľu 11. februára vyhlásili najvyšší tretí povodňový stupeň, k väčšej tragédii nedošlo. „V pohotovosti sú naše Komunálne služby i dobrovoľní hasiči. Všetci dúfame, že rieka sa upokojí a hladina klesne,“ priblížil pre TASR situáciu na rieke Revúca primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň.
Vyliate korytá riek spolu so zosuvom pôdy sú rok čo rok v jarných mesiacoch strašiakom ľudí žijúcich pri vodných tokoch. Takmer pravidelne v rizikových záplavových oblastiach ničia divoké prúdy poľnohospodársku pôdu, nehnuteľnosti či kultúrne pamiatky za milióny eur.
Devastačným príkladom boli letné prietrže mračien v roku 1999, kedy povodne na Slovensku v povodí Dunaja, Váhu, Hrona, Hornádu a Bodrogu spôsobili škody v prepočte za 148,3 milióna eur.
Tragédia v Jarovniciach
Najtragickejšia povodeň však zasiahla naše územie rok predtým. Záplavy, ktoré postihli regióny východného Slovenska zasiahli okolo 10-tisíc obyvateľov v 86 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat a celkové škody sa vyšplhali na 32,9 miliónov eur.
Najväčšiu spúšť však povodeň zanechala v obci Jarovnice v Sabinovskom okrese. Dvojhodinová prietrž mračien v oblasti Levočských vrchov spôsobila, že prívalové vody miestnych potokov sa zmenili 20. júla 1998 v povodí Malej Svinky na vraždiaci prúd vody.
Prívalová vlna, ktorá dosiahla v Jarovniciach výšku päť až šesť metrov sa prehnala rómskou osadou a za sebou nechala 50 mŕtvych a ďalších 61 ľudí bolo zranených. Za sútokom Malej a Veľkej Svinky dosiahol prietok vody 200 kubických metrov za sekundu, čo je objem, ktorý zo slovenských riek dosahuje iba Dunaj.
Podľa článku meteorológov Pavla Faška a Eugena Lexmanna v denníku SME z 3. augusta 1998 sa dá usudzovať, že sa nad oblasťou vytvorila tzv. supercela. Je to búrková bunka s mimoriadne silnými výstupnými prúdmi (vzduch v nej smerom nahor stúpa rýchlosťou 50 metrov za sekundu), ktorá rotuje ako malá cyklóna.
„Supercela, na rozdiel od bežných buniek búrkového oblaku, ktorých životnosť je niekoľko desiatok minút, ‘žije‘ aj niekoľko hodín a produkuje mimoriadne zrážky,“ konštatovali meteorológovia.
„Nikto z obyvateľov, ktorý túto udalosť zažil, na to nezabudne. Ešte aj dnes v mnohých z nás vyvolávajú búrkové mračná obavy a hrôzu. V obci sa snažíme, aby všetci obyvatelia mali možnosť lepšieho bývania a dostali sa z oblastí, ktoré sú ešte ohrozené záplavami. Spoločne musíme zabrániť tomu, aby sa nešťastie zopakovalo," prezradil pri 25. výročí tragédie starosta Jarovníc Florián Giňa.
