Predsudky na Slovensku stále hýbu spoločnosťou. Pokiaľ si konečne nebudeme vedieť priznať, že keď je niekto iný, prípadne z iných pomerov, je automaticky horší. Nový incident, ktorý sa na sociálnych sieťach šíri rýchlosťou blesku je dôkazom, že stále zlyhávame, no zároveň ukazuje, že dobrí ľudia stále nevymreli.
„Tento status sa možno nebude čítať príjemne, ale žiaľ, aj toto je realita, s ktorou sa deti a mladí ľudia z našich Zebra klubov stretávajú. A my sme im sľúbili, že to nenecháme len tak, pretože nám na nich záleží,” píše sa v úvode virálneho statusu neziskovej organizácie Cesta von.
Slovné útoky vo vlaku
Na ceste domov z výletu do kníhkupectva Martinus im vo vlaku začala do „špinavých a smradľavých Cigánov” nadávať skupinka žien z majority. Lístky mali normálne kúpené vopred, dokonca mali nahlásené cestovanie väčšej skupiny podľa inštrukcií od železnice. Ženám sa nepáčilo, že mládežníci z osady, v ktorej niektorí nemajú ani prístup k pitnej vode, cestujú počas dňa spolu vlakom.
„Nepomohlo ani, keď im náš mládežnícky líder Frederik povedal, že deti boli počas prázdnin na výlete a vo vlaku nerobia nič zlé. "Mali by si radšej robotu hľadať a nie je sa vo vlaku vyvážať a po výletoch chodiť", ženy cítili potrebu ďalej komentovať prítomnosť rómskych mladých vo vlaku,” pokračuje neziskovka.
Jediná, kto sa ich zastala, bola sprievodkyňa, ktorá zopakovala, že každý cestujúci s platným lístkom má právo cestovať a ony nemajú právo ich takto hanlivo komentovať. Ostatní cestujúci sa len ticho prizerali, akoby sa ich to netýkalo. Deti mali po vystúpení z vlaku zostať smutné a jeden z chlapcov povedal: „Načo sa budeme snažiť, oni nás medzi seba aj tak nikdy neprijmú. Pre nich budeme stále len Cigáni.”
Naštrbená viera v spoločnosť
„Mohol to byť takmer dokonalý deň. Decká doobeda v Martinuse zažili naozaj krásny čas. No slová, ktoré im adresovali neznáme ženy z majority, spôsobili rany, ktoré na krehkej detskej duši zanechajú jazvy a naštrbia vieru v spoločnosť, ktorá by mala byť farboslepá a mohla im dať šancu využiť svoj potenciál.”
Nezisková organizácia pripomína, že je smutné, že podobné ponižovanie zažívajú takmer na dennej báze a často ho príjmu ako status quo. „To, že sa nejaké náhodné nahnevané ženy z majority nevhodne správali, je smutné. Ešte smutnejšie je však to, že zo skupiny ostatných cestujúcich sa nenašiel nikto, kto by sa ozval, že s nimi nesúhlasí a kto by sa detí z nášho klubu zastal.”
Vo svojich Zebra kluboch vedú mladých k dokončeniu vzdelania a príprave na zamestnanie. Ak však budú neustále narážať na predsudky a odmietanie, „postupne stratia vieru, že každý má šancu na lepší život a rezignujú v snahe pracovať na sebe a stať sa prínosom pre svoju komunitu. Lebo je veľmi ťažké veriť v rovnosť príležitostí, keď vás vaše okolie denne presviedča, že to platí len pre určitú časť spoločnosti. Tú z majority.”
Masívna podpora
Ľudia z neziskovky sa s deťmi rozprávali o tom, že o tejto skúsenosti napíšu verejne, aby videli, že to, čo zažili a zažívajú od niektorých ľudí z majority, nie je postoj celej spoločnosti. Ľudí vyzvali, aby im do komentárov napísali nejaký odkaz. A tak sa aj stalo.
Z príspevku sa veľmi rýchlo stál virál v tom najlepšom zmysle a ľudia deťom na Facebooku poslali už viac ako tisíc odkazov. Nechýbali podporné odkazy aj od niektorých politikov či známych osobností. Všetky však spájali slová podpory či ospravedlnenia sa za tých, ktorí stále nevedia, čo znamená význam slova tolerancia.
