Projekt, ktorý začiatkom roka odštartovala Ústredná rada Židov v Nemecku (ZJD), chce ľuďom predstaviť judaizmus a život židovskej komunity prostredníctvom neformálnych stretnutí. V rámci programu sa tento rok na základných aj stredných školách, univerzitách, v športových kluboch a mnohých ďalších inštitúciách uskutočnilo cez 500 takýchto akcií.
„Čakal som starého rabína, nie mladé dievčatá ako ste vy,“ vychrlil na pár židovských dobrovoľníčok jedenásťročný chlapec pri decembrovej besede na jednej z berlínskych škôl. Tento komentár je podľa organizátorov presne tým druhom stereotypu, ktorý sa projekt snaží vyvrátiť.
„Neexistujú žiadne hlúpe otázky,“ opisuje osemnásťročná študentka psychológie Karina, ktorá patrí k 350 nemeckým židovským dobrovoľníkom v programe. „Prosím, veľmi o tom nepremýšľajte. Pýtajte sa na to, čo vám napadne,“ hovorí deťom.
„Viac ako 75 rokov od konca holokaustu sa program javí ako zásadný a aktuálny,“ uviedla ZJD. Antisemitské zločiny z nenávisti sú totiž v Nemecku rekordne vysoké. Polícia za minulý rok zaznamenala 2 275 takých zločinov, v 55 prípadoch sa útočníci uchýlili k násiliu.
Štúdia, ktorú vykonal Inštitút strategického dialógu, potom zistila, že antisemitský obsah na internete tento rok oproti minulému roku trinásťkrát narástol. Podľa odborníkov k tomu prispela aj pandémia covidu a hnutie odporcov vakcín, ktorí prirovnávali svoju situáciu k skúsenostiam obetí holokaustu a na protestoch nosili žlté hviezdy, podobné tým, ktoré nacisti vnútili Židom.
Obraz Židov je často abstraktný
Dobrovoľníkom, počas akcií nejde o žiadne prednášanie teórie, ale o vyvolanie osobnej a úprimnej diskusie. „Obraz židovského ľudu v Nemecku je často veľmi abstraktný,“ vysvetľuje pre denník The Independent koordinátorka Mascha Schmerlingová.
„Takmer zakaždým to súvisí s holokaustom, antisemitizmom či politikou Izraela. Výsledkom je, že veľká časť Nemecka nemá žiadnu predstavu o živote Židov. Ale realita je taká, že sme rôznorodá spoločnosť,“ myslí si.
Dobrovoľníčka Karina študentom hovorí, že sa nemusia hanbiť opýtať na čokoľvek. Vie elegantne odpovedať na množstvo otázok, vrátane tých o šábese, vzťahoch, sexe, kóšer stravovania, futbale, židovských sviatkoch či vlastnom živote. „Je to dialóg. Som otvorená všetkému. Ľudia inej viery majú právo na existenciu a malo by sa s nimi zaobchádzať s rešpektom a toleranciou,“ myslí si.
Aj dobrovoľníci sa naučia nové veci
Dobrovoľníci, ktorí zakaždým pracujú vo dvojiciach, sa školia na víkendových seminároch, kde sa zaoberajú nielen tematikou judaizmu, Izraela či antisemitizmu, ale aj rétorikou a zvládaním konfliktov. Na jednej strane ide o prípravu, na tej druhej o skúmanie a posilňovanie vlastnej židovskej identity.
„Málokto zo žiakov vie, že Židom sa stávate len po matke. Pre niektorých je prekvapením aj to, že jarmulku nosia iba muži. Zdá sa, že zásadným posolstvom ale je, že každý človek na ulici, bez ohľadu na to, ako vyzerá alebo ako sa chová, môže byť Žid,“ líči Karina svoje skúsenosti.
Hoci židovská komunita tento rok oslávila 1700 rokov svojej prítomnosti v Nemecku, nedávny prieskum ukázal, že takmer polovica z 83 miliónov obyvateľov nikdy neprišla do kontaktu so Židom. „Niektorí študenti mi na stretnutiach povedia, že si mysleli, že sú všetci Židia už mŕtvi,“ líči Karina. Židia v súčasnosti tvoria asi 0,2 percenta nemeckej populácie.
„Obyčajná existencia programu Poznajte Žida ukazuje, ako ďaleko sme od normality,“ Michael Brenner, profesor židovskej histórie a kultúry na univerzite v Mníchove. „Nemali by sme hovoriť len o zničení židovského života, ale o tom, čo tu bolo skôr, čo nebolo zničené a čo je dnes,“ hovorí.
„Aj keď je 75 rokov po druhej svetovej vojne a holokauste, byť Židom v Nemecku je stále považované za niečo iné,“ hovorí s tým, že hlavným stereotypom o Židoch, rovnako ako u mnohých menšín, je, že vyzerajú a správajú sa určitým spôsobom. „Ale keď niekoho skutočne spoznáte, uvedomíte si, že sa od vás až tak nelíši,“ uzatvára.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
