V Kyjeve a v ďalších ukrajinských mestách neďaleko frontovej línie a pri pobreží bolo vo štvrtok nad ránom počuť výbuchy krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine. Spojili sme sa s mladými Ukrajincami, ktorí prišli študovať na Slovensko. V ich rodnej krajine však majú celé rodiny.
Pred tromi dňami sa vrátila na Ukrajinu
Anna pochádza z mesta Nikopol. V roku 2017 sa presťahovala do Nitry, kde momentálne študuje. Pred tromi dňami sa vrátila na Ukrajinu. Situáciu konzultovala s rodičmi. „Hovorili mi, že vedú bežný život. Mala som obavy, že by mohla vypuknúť vojna, ale nechcela som na to ani pomyslieť,“ hovorí Anna Sova.
Ruský prezident Vladimir Putin však vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. „Zobudila ma mama so slovami – začala sa vojna. Je to najhorší pocit, nikomu ho neprajem,“ konštatuje.
Anna zároveň poukazuje na to, že ľudia sú v šoku a strese. Niektorí si podľa jej slov vyberajú peniaze, iní sa zas obávajú, že padne internet.
Jej rodina si dokonca už zbalila tašku s dokladmi a nevyhnutnými vecami. „Nikto nechce vojnu, stále sa snažíme ostať pokojní, ale situácia sa od rána zhoršuje. Na druhej strane, väčšina správ, ktoré sa k nám dostávajú, sú dezinformácie,“ objasňuje.
Mladá študentka chce byť so svojou rodinou, no zároveň túži odísť z krajiny. „Mám obavy, čo bude s Ukrajinou a mojimi blízkymi,“ dodáva.
Kritické myslenie nebolo podľa neho nikdy dôležitejšie
Rostyslav Karakash študuje politológiu v Trnave. Štúdium na Slovensku vnímal ako unikátnu možnosť získať kvalitné európske vzdelanie blízko jeho rodnej krajiny. Pochádza z Odesy, pričom celá jeho rodina žije na Ukrajine.
S blízkymi, ale aj známymi je v kontakte. „Medzi obyvateľmi je napätie, no ľudia vedia, kto je ich nepriateľ a sú odhodlaní chrániť svoj domov,“ prezrádza s tým, že útok podľa neho zhoršil medzinárodné postavenie Ruska a viac skonsolidoval obyvateľov Ukrajiny.
S Rostyslavom sme sa prvýkrát spojili v stredu, keď zdôrazňoval, že v obchodoch nevládne panika a ľudia si nerobia veľké zásoby. Situácia sa však od štvrtkového rána mení. „Ľudia začínajú vo veľkom nakupovať,“ približuje.
Na druhej strane, veľmi rýchlo sa podľa jeho slov šíria dezinformácie. Študent politológie zároveň poukazuje na to, že jedna z najdôležitejších vojen, ktorú musí Ukrajina vyhrať, je tá informačná. „Na druhej strane, viaceré euroskeptické, populistické a podobné strany majú úzke vzťahy s Ruskom. Informácie, ktoré šíria, sú škodlivé, a preto si Európania musia overovať zdroje. S veľkou pravdepodobnosťou bude so zhoršovaním sa situácie rásť aj informačný tlak na občanov Európskej únie. Kritické myslenie nikdy nebolo dôležitejšie,“ dopĺňa.
Oleksandra o dezinformáciách, ale aj napätí
Z ukrajinského mesta Odesa pochádza aj Oleksandra Hordon. V roku 2016 prišla do Banskej Bystrice, kde získala bakalársky titul, následne jej kroky viedli do Bratislavy, kde dokončila magisterské štúdium. Rozhodla sa ostať v hlavnom meste, zatiaľ čo celá jej rodina žije na Ukrajine.
V Odese je podľa jej slov cítiť napätie, no poukazuje na to, že ukrajinský prezident aj vláda vyzývajú občanov, aby nešírili paniku. „Napätie nemôže neexistovať v situácii, keď obyvateľstvo nevie, čo môže očakávať zajtra. Dôležité je, aby napätie postupne neprerástlo do paniky, pretože tá dokáže destabilizovať celú krajinu,“ uvádza Oleksandra.
Jej rodičia počuli ráno štyri výbuchy, no podľa jej slov sú relatívne v bezpečí, dokonca ráno išli do práce. Väčšie napätie podľa nej vládne na východe krajiny a pri Kryme, útoky však už zaznamenali aj na juhu a severe – na hraniciach Ukrajiny a v Kyjevskej oblasti. „Ukrajinské vojsko je však pripravené brániť náš štát, už to nie je rok 2014, je silnejšie a lepšie finančne podporované,“ vysvetľuje.
V aktuálnej situácii je podľa nej veľmi dôležité vedieť filtrovať informácie, ktoré sa objavujú v médiách. „Dezinformácie sa aktívne šíria, no taktiež sa rozširujú aj možnosti pomoci, napríklad účty, cez ktoré môžu ľudia darovať peniaze na pomoc ukrajinskej armáde. Hybridná vojna však pokračuje a v médiách či na sociálnych sieťach sa nachádza veľa nepravdivých informácií, ktorých cieľom je šíriť paniku medzi obyvateľmi,“ približuje s tým, že ona sa snaží sledovať len overené média a oficiálne zdroje.
Na Ukrajinu sa plánuje vrátiť, pretože je to jej domov. „Netuším kedy, pretože neviem, čo očakávať a ako sa situácia bude vyvíjať, ale verím, že to zvládneme. Budeme brániť našu Ukrajinu, budeme silní,“ dodáva.
Len pred pár dňami sa vrátila do Bratislavy
Sofiia Hryshyna pochádza z mesta Bojarka, ktoré leží približne pätnásť kilometrov na juhozápad od Kyjeva. Na Slovensko prišla pred štyrmi rokmi, keď začala študovať v Prešove. Momentálne pokračuje v štúdiu na magisterskom stupni na univerzite v Bratislave.
Počas uplynulého víkendu bola v rodnom meste. Situácia na letiskách, ale aj v reštauráciách či obchodoch bola podľa jej slov pokojná. Do Bratislavy sa vrátila v utorok, no s rodinou je v neustálom kontakte. „Ľudia sú od rána v strese, no napriek tomu sa snažia nepanikáriť. Nakupujú potraviny v obchodoch vo väčších množstvách. Taktiež platí aj obmedzenie na výber hotovosti, pri bankomatoch sa tvoria dlhé rady,“ poznamenáva.
Jej mama pracuje ako lekárka, Sofiia sa obáva o bezpečnosť jej najbližších. Rodičia sa ju však snažia upokojiť. „Som vo veľkom strese, stále tomu nedokážem uveriť,“ uzatvára.
