Podlahy podzemných chodieb pokrývajú tenké matrace, vankúše a prikrývky. Nad nimi počuť zvuky výbuchov a streľby. Rodičia sa snažia svoje malé ratolesti utešiť. Povzbudzujú ich, aby jedli alebo spali. Lekári a sestry sa snažia poskytnúť obmedzené možnosti liečby. Aj napriek zmenšujúcim sa zásobám potrebných liekov, jedla a vody robia maximum v starostlivosti o najmladších pacientov.
„Tieto deti trpia najviac, pretože potrebujú zostať nažive, aby mohli bojovať s rakovinou – a tento boj nemôže čakať,“ povedala pre NBC News doktorka Lesia Lysytsia do telefónu zo suterénu Okhmadyt, kyjevskej detskej nemocnice.
Sirény varujú pred bombardovaním každých pár hodín. Veľa detí má v súčasnosti prístup len k základnej forme chemoterapie. Iná liečba bola prerušená, čo vyvolalo obavy, že deti by mohli recidivovať a nedosiahnuť úľavu od choroby. Ak bude prerušenie liečby pokračovať, „naši pacienti zomrú,“ povedala Lysytsia.
These are young children with cancer in the basement of the hospital trying to defeat #Putin and Russian troops. #Kyiv #StopWar #Ukraine #UkraineRussiaConflict pic.twitter.com/f8aAvZWh63
— MR Dawod Zai? (@MrDawodZai) February 28, 2022
„Budeme počítať, koľko ľudí alebo vojakov zomrelo pri útokoch, ale nikdy nebudeme počítať, koľkým pacientom nebola diagnostikovaná choroba včas, koľko pacientov zomrelo, pretože nedostali liečbu,“ skonštatovala. Podľa Lysytksej to bude enormné množstvo ľudí.
Nevieme koľko máme času
Aj v černigovskej detskej nemocnici bojujú malí pacienti o svoj život. Mesto je obkľúčené ruskými silami a už teraz im dochádzajú lieky proti bolesti či zásoby jedla. „Nevieme, koľko máme času,“ povedal pre The Guardian Sergej Zosimenko, charitatívny pracovník, ktorý pomáha jedenástim detským pacientom, lekárom a rodičom detí. Na záver dodáva: „Nemáme ďalšie zdroje.“
Nemocnice v Poľsku a na Slovensku súhlasili s pokračovaním liečby malých pacientov, pričom sa zriekli akýchkoľvek poplatkov, no zatiaľ sa tam deti vo veku od dvoch do pätnástich rokov nemôžu dostať. Mesto je obliehané a jediná cesta von by bola helikoptéra.
Zosimenko vysvetľuje: „Problém je, že nemôžeme evakuovať deti zo zeme, môžeme ich evakuovať iba vzduchom.“ Všetky cesty z a do mesta sú zamínované. Černigov je vzdialený asi 144 kilometrov severovýchodne od Kyjeva, na ceste k bieloruským hraniciam. Pred niekoľkými dňami ho obkľúčili ruské sily, ktoré ostreľovali civilné oblasti vrátane domov, škôlky a trhoviska.
Most hospitals in Ukraine could run out of oxygen and vital supplies within 24 hours, warns the WHO.
— AJ+ (@ajplus) February 28, 2022
"Some have already run out."
Fighting has forced families into bomb shelters at Kyiv’s biggest children’s hospital, treating children including cancer patients in the basements. pic.twitter.com/95rcqKuaEy
Jedna ruská raketa pristála tesne pred nemocnicou. „Pred dvoma dňami zasiahol granát 200 metrov od našej nemocnice – bola to raketa grad,“ povedal Zosimenko. Deň strávil tým, že zbieral potrebné lieky a potraviny. Zároveň sa snažil zlepšiť ich prístrešok proti bombám.
Udržuje ich komunitný duch. Lekárne a iné obchody bezplatne prispievajú na potreby nemocníc. Avšak niektorých vecí je nedostatok, najmä liekov od bolesti. „Keď sú ľudia chorý na rakovinu, potrebujú veľa liekov od bolesti a my máme problém s morfiom a inými liekmi,“ vysvetlil. V černigovskej onkologickej nemocnici majú len osem ampuliek morfia a ostatných liekov od bolesti.
Nemocnica nebola pripravená na takúto situáciu. Obávajú sa, že čoskoro ich bude trápiť aj koronavírus.
Chcú ich dostať do Ľvova
Krvný obraz niektorých detí sa v Kyjevskom regionálnom onkologickom centre, tak zhoršil, že lekári začali robiť transfúzie krvi od rodičov k deťom, povedala pre NBC News Julia Nogovitsina, programová riaditeľka v Tabletočki, najväčšej charitatívnej organizácie pre rakovinu detí v krajine.
Little cancer patients in Kharkiv basement. These are unfit conditions for children who suffer enough as it is already! #SaveKharkiv #NoFlyZoneOverUkraine pic.twitter.com/FtnGnFjRLs
— Lesia Vasylenko (@lesiavasylenko) March 1, 2022
Aj napriek tomu, že je situácia čoraz horšia, evakuácia chorých by bola veľmi náročná. Zamestnanci nemocnice nevedia, ako dlho by cesta trvala a aký zdravotnícky materiál by bol na cestu potrebný. Okrem toho sa obávajú aj nebezpečenstva, ktoré im hrozí počas cesty. „Pacienti a ich rodičia sa ma pýtajú, či je to bezpečné a ja hovorím, že neviem,“ povedala doktorka Lysytsia. Sama nevie, či je dobré ísť von. Je možné, že ak to urobia, tak môžu byť hneď napadnutí.
Lekári spolupracujú s ďalšími ukrajinskými zdravotníkmi, aby ich dostali do zdravotného strediska v Ľvove na západnej Ukrajine. Tam majú lepšie zásoby a je to bezpečnejšie. Dúfajú, že odtiaľ by mohli choré deti presunúť do Poľska, kde im úrady prisľúbili lekársku starostlivosť. Prekročenie hranice je však náročné, keďže sú tam státisíce ukrajinských obyvateľov, ktoré sa snažia dostať do bezpečia.
Prví sú už na ceste
Najzraniteľnejších pacientov umiestnili v pondelok do autobusu smer Ľvov. Celkovo štrnásť detí sa vydalo na dlhú a nebezpečnú cestu. V utorok sa k ním pripojí ďalších dvadsať v druhom autobuse. Polícia by ich mala odprevadiť na poľskú hranicu.
Doktor Roman Kizyma povedal, vedúci detský onkológ v Západoukrajinskom špeciálnom detskom lekárskom centre, povedal, že aj keď je Ľvov bezpečnejší ako hlavné mesto alebo Charkov, stále tu každých pár hodín počuť sirény hlásiace bombový útok.
Podľa jeho slov zdravotníci hrajú s deťmi hry, aby ich upokojili. Keď počujú sirény, hovoria im, aby utekali do „žalára“. Bohužiaľ najchorľavejší pacienti, ktorí sú na kyslíku, ostávajú vo svojich posteliach. Podľa Kizyma budú aj poľské nemocnice preťažené. „Je to traumatizujúce,“ dodal.
