Štátny aparát, ktorý bol zvyknutý posledných 30 rokov iba na finančné stimuly na prácu, si po 24. februári konečne uvedomil zmysel svojej existencie. Byť oporou pre ľudí, chrániť ohrozených a pomáhať v núdzi. Svoju úlohu v neposlednom rade zohral príklad prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorému sa v kritickej chvíli podarilo prevziať skutočné vedenie.
Zelenského rozhodnutie neopustiť Kyjev, na ktoré je jeho tím taký hrdý, je zaujímavé v dvoch ohľadoch. Keď mal Zelenskyj po ruke bez preháňania apokalyptické dáta západných rozviedok, rozhodol sa dôverovať výpočtom vlastných spravodajských služieb a armády, ktoré tvrdili, že Rusko nedokáže obsadiť hlavné mesto.
A namiesto bezpečného útočiska v jednej zo západných metropol sa prezident rozhodol spoliehať na svoj vlastný bezpečnostný systém a zriadil si štáb v tajnom bunkri v Kyjeve.
Tajný bunker v Kyjeve prežije aj jadrovú vojnu
Tento utajený objekt vznikol ešte za sovietskych čias. Je postavený tak, aby prežil aj jadrovú vojnu. Ľudia, ktorí tam boli, o takýchto miestach pochopiteľne nehovoria. Preto, s ospravedlnením, tu citujeme expremiéra Mykolu Azarova. „Ak hovoríme o bunkri na území prezidentskej kancelárie, ide o úplne chránený bunker pripravený v sovietskych dobách pre prácu najvyššieho politického a vojenského vedenia počas jadrovej vojny. Priamy zásah jadrovou muníciou ľuďom v bunkri neublíži,“ povedal Azarov na začiatku vojny ruským propagandistom.
Tento výber prezidentovho pôsobiska je viac ako logický. Práve pre takýto prípad štát túto infraštruktúru roky udržiaval. Tí, ktorí chcú Zelenského kritizovať za to, že nesedia vo svojej kancelárii, by sa mali pozrieť na súčasný stav kancelárie Vitalija Kima, gubernátora Mykolajivskej oblasti, alebo na podobné ruiny budovy oblastnej správy v Charkove.
Zelenskyj a jeho tím využívajú priestory úradu pre rozhovory, brífingy a niektoré rokovania. Najviac práce sa však odohráva v bunkri.
S prezidentom spolupracuje malý stály štáb, ktorý je chrbticou jeho tímu. „Napoviem vám: pozrite sa, kto bol s prezidentom v Buči po jej oslobodení. Najčastejšie sú s ním teraz rovnakí ľudia. Je to (šéf prezidentskej kancelárie Andrij) Jermak, (Jermakov zástupca Kyrylo) Tymošenko a (minister infraštruktúry Oleksandr) Kubrakov. Niekde blízko bývajú ‚blogeri', ako hovoríme (Jermakovým poradcom) Oleksijovi Arestovyčovi a Serhijovi Leščenkovi, ktorí komunikujú s (ďalším poradcom Mychajlom) Podoljakom,“ povedal jeden z vplyvných členov tímu.
Zelenskyj sa všeobecne zameriava na riešenie problémov v dvoch hlavných oblastiach: medzinárodné a obranné. V skutočnosti si prezident ešte len so začiatkom vojny uvedomil dosiahnuteľnú oblasť zodpovednosti. Symbolicky sa presne zhodovala s tým, čo je zapísané v ústave. Teda zahraničná politika a obrana. Zelenského okolie priznáva, že na všetko ostatné jednoducho nie je dosť času. Snáď okrem ekonomiky.
Diplomati, vojaci a ekonómovia
Niet teda divu, že sa okolo Zelenského teraz točia tri skupiny hodnostárov: diplomati, vojaci a ekonómovia. Diplomatické záležitosti majú na starosti Jermak, ktorý komunikuje s Bielym domom, minister zahraničia Dmytro Kuleba, ktorý dostal za úlohu vyjednávať so svetom, a zástupca šéfa kancelárie Andrij Sybiga, ktorý pripravuje pre prezidenta a pisateľa jeho prejavov takzvaný diplomatický rámec pred najdôležitejšími rokovaniami.
Často sa v bunkri zdržiava aj jeden z kľúčových vyjednávačov s Ruskom Davyd Arachamija, predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa.
Najväčší kus diplomatickej práce ale odvádza sám Zelenskyj. Prezident podľa Jermaka máva desiatky rokovaní na najvyššej úrovni denne. Každý deň sa tiež obracia na parlamenty sveta, vystupuje na summitoch NATO a EÚ alebo aj pri odovzdávaní cien Grammy. „Od Zelenského to vyžaduje naozaj veľa času a úsilia, pretože každé jednanie trvá minimálne 30 minút. Zakaždým je nutné sa pripraviť, trvá to aj asi hodinu. Asi tak desaťkrát denne,“ tvrdí zdroj z prezidentovho okolia.
Vojenský blok zastupujú minister obrany Oleksij Reznikov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov, náčelník ozbrojených síl Valerij Zalužnyj a ďalší vojenskí velitelia, ktorých mená úrad radšej nezverejňuje zo zrejmých dôvodov.
Do ekonomického krídla prezidentovho tímu patrí predovšetkým premiér Denys Šmyhal, ktorý je zodpovedný za koordináciu a stabilizáciu ekonomiky. Vytváraním nových ekonomických nápadov sa zaoberá skupina ministerky hospodárstva Julie Svyrydenkovej a zástupca šéfa kancelárie Rostyslava Šurmu.
Do hospodárskej a humanitárnej práce sa zapája duo Tymošenko-Kubrakov, ktorý sa v žarte kvôli množstvu riešených problémov prezýva „tieňoví premiéri“. Tymošenko má na starosti aj regióny, zmieruje starostu s gubernátormi a tiež neustále sleduje, kde ruskí vojaci uniesli niektorého zo starostov, a zisťuje možnosti výmeny, ako vysvetľuje zdroj z prezidentovho okolia. Čas od času sem zavíta aj predseda parlamentu Ruslan Stefančuk.
Ale kvôli návalu diplomatickej a vojenskej práce nemá prezident a jeho kancelária sily a čas na to, aby ovládali ostatné zložky štátnej správy. V prvých dňoch vojny prezident dvakrát denne organizoval veľké porady, na ktoré jazdili ľudia z rôznych miest a miest. Ale, ako vysvetlil Danilov, bezpečnostné pravidlá zakazujú zhromažďovať vedenie štátu v jednom mieste. Ak by nepriateľ zaútočil presne, krajine by hrozilo, že zostane bez vedenia. Preto Zelenského schôdzky nie sú všetky tvárou tvár.
Aj tak Zelenskyj drží ruku na tepe diania na všetkých frontoch. „Je v kontakte s generálnym štábom, so Zalužným, s Reznikovom. Ale vojnu nemožno naplánovať,“ povedal jeden zo spolupracovníkov.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
