Krajná pravica je v Európe na vzostupe už niekoľko rokov. Medzí extrémnou pravicou, neonacizmom či fašizmom je tenký ľad. Je to aj preto, že sa k týmto ideológiám mnohé zo strán verejne nehlásia, aj keď ich postoje tomu nasvedčujú.
Napríklad Marie Le Penová, ktorá so svojou nacionalistickou stranou v apríli takmer vyhrala prezidentské voľby vo Francúzsku, „zdedila“ stranu Národný front po svojom otcovi Jean-Marie Le Penoi, kontroverznom politikovi a popieračovi holokaustu.
Národný front bola pôvodne revizionistická antisemitská strana. Le Penová sa stranu snažila očistiť od týchto obvinení. Povyhadzovala niektorých členov s nacistickou výbavou, dokonca sa rozhádala aj so svojim otcom a vyhodila ho zo strany. Stranu premenovala na Národné združenie (RN).
Nemusíme chodiť ďaleko. Aj Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, prešli transformáciou a jej členovia dnes namiesto uniforiem nosia biele košele a saká. Strana, ktorej zrušením sa začal zaoberať Civilný odbor generálnej prokuratúry a ktorej líder sa musel „odpratať“ z Národnej rady, keďže bol právoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin, má svoje korene v Slovenskej pospolitosti. Jej členovia sa pod vedením „vodcu“ ukazovali na verejnosti v rovnošatách s fakľami, a to predovšetkým na deň vzniku Slovenského štátu.
Snahy o rozpustenie strany akou je ĽSNS nie sú v Európe žiadnou výnimkou.
Oháňajú sa „zdravou krvou nemeckého ľudu“
Národnodemokratická strana Nemecka hlási k nacistickej, xenofóbnej a antisemitskej ideológii.
Požaduje obnovu hraníc Nemecka z roku 1937 a sebaurčenie na základe „zdravej krvi nemeckého ľudu“. Jej ideová orientácia má blízko k pangermánskemu nacionalizmu. Strana bola založená ešte v roku 1964 a je neoficiálnym nástupcom Nemeckej ríšskej strany (nemecky: Deutsche Reichspartei, DRP).
Ústavný súd pred pár rokmi zamietol žiadosť spolkových krajín o zákaze jej činnosti. Sudcovia dospeli k záveru, že strana má protiústavné zameranie, avšak pre svoj pomerne obmedzený politický dosah predstavuje len malú hrozbu. Strane sa totiž nikdy nepodarilo dostať sa do federálnych zákonodarných orgánov.
Podľa rozhodnutia súdu by bol zákaz kontraproduktívny – predstavitelia neonacistickej scény by sa dostali do podzemného hnutia a v ilegalite sa viac skrývali. Podľa druhého negatívne rozhodnutia súdu NPD len legitimizuje a zanechá odkaz, že byť neonacistom je prijateľné.
Nemecké médiá pred viac ako dvoma rokmi informovali, že členovia Mladých nacionalistov (mládežnícka verzia NPD) a členovia organizácie Tretia cesta (tiež neonacisti) sa zúčastnili na bojovom výcviku neďaleko Petrohradu.
NPD je tiež partnerom slovenskej strany Kotlebovci – ĽSNS v združení krajne pravicových strán Aliancia za mier a slobodu. Člen vedenia NPD Jens Pühse, ktorého v roku 1996 odsúdili za organizovanie spomienkovej akcie na nacistu Rudolfa Hessa, bol v roku 2016 na sneme ĽSNS a udržujú spolu vzájomné kontakty.
Odhaduje sa, že v roku 2019 mala NPD 3600 členov. Jej súčasným predsedom je od roku 2014 Frank Franz.
Zlatý úsvit (Grécko)
Neofašistická a neonacistická strana, ktorej členovia otvorene obdivujú Hitlera a na salutovanie používajú nacistický pozdrav. Zlatý úsvit je xenofóbna a antisemitská politická organizácia, ktorá bola na okraji gréckej politickej scény až do dlhovej krízy v roku 2010. Vtedy táto strana zúročila hnev verejnosti vyvolaný imigračnými a úspornými reformami a získala dostatočnú podporu na to, aby sa v roku 2012 po prvý raz dostala do parlamentu, kde mala 18 poslancov.
V čiernom odetí priaznivci tejto otvorene fašistickej organizácie sa zvykli potulovať po uliciach Atén a mlátili svojich názorových odporcov a imigrantov, pričom skandovali: „Krv, česť, Zlatý úsvit".
Po zavraždení bojovníka proti rasizmu a rapera Pavlosa Fyssasa boli vodca strany Nikos Michaloliakos a mnohí poslanci strany zadržiavaní 18 mesiacov – čo je zákonné maximum – v prísne stráženom väzení neďaleko hlavného mesta Atény.
Od roku 2013 boli podmienečne prepustení až do súdneho procesu. Pred tým, ako sa tento proces začal, Zlatý úsvit v roku 2015 postavil svojich kandidátov do parlamentných volieb. Na základe dosiahnutých výsledkov sa Zlatý úsvit stal treťou najsilnejšou politickou silou v krajine.
O päť rokov neskôr – už po súdnom procese, ktorý sprevádzali viaceré prieťahy, štrajky a procedurálne otázky – boli vedenie strany a prominentní bývalí zákonodarcovia odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody za členstvo v zločineckej organizácii zodpovednej za násilie a vraždu.
Forza Nuova
Forza Nuova od svojho vzniku koncom 90. rokov. Čerpá z tradície násilných, krajne pravicových organizácií aktívnych v Taliansku v takzvaných Rokoch olova.
Súčasným vodcom FN je Roberto Fiore, 62-ročný otec 11 detí. V 80. rokoch ho uznali za vinného z podvratnej trestnej činnosti a zo založenia krajne pravicového ozbrojeného politického hnutia.
Posledná správa o FN, ktorá obletela svet v roku 2022, bola nacistická vlajka na rakve stúpenkyne strany Alessie Augellovej. Jej rakvu po skončení náboženského obradu obalili nacistickou vlajkou s hákovým krížom. Incident odsúdila katolícka cirkev aj židovská komunita. Farári, ktorí slúžili zádušnej omši, tvrdia, že netušili, k čomu sa pred svätostánkom schyľuje.
Zabalenie rakvy do látky s hákovým krížom bolo presne v deň, keď demokratická strana požiadala vládu, aby konečne realizovala návrh na rozpustenie neofašistických organizácií,
Taliansky senát už vlani v októbri vyzval na rozpustenie Forza Nuova po tom, čo časť jej vedenia zadržala polícia v súvislosti so stretmi počas protestov proti covidovým certifikátom a útokom na sídlo najväčšej odborovej centrály CGIL v Ríme.
Kabinet premiéra Maria Draghiho potom oznámil, že rozpustenie krajne pravicovej strany zváži. Pred tým však chce požiadať o vyjadrenie súd. Ten by mal napríklad vyhodnotiť, či sa Forza Nuova snaží obnoviť pôsobenie Národnej fašistickej strany, ktorá v Taliansku vládla v rokoch 1922 až 1943. To totiž talianske zákony zakazujú.
Severské hnutie odporu
Ide o otvorene rasistickú a antisemitskú stranu, ktorá má jediný cieľ – očistiť Švédsko od nečistých Švédov. Netají sa tým, práve naopak, stavia si na nenávistných názoroch politickú agendu.
Severské hnutie odporu má svojich zástupcov aj vo Fínsku a Dánsku.
Fínsky najvyšší súd po niekoľkých odvolaniach na súdoch nižšej inštancie potvrdil rozhodnutie o zákaze neonacistickej skupiny Severské hnutie odporu (PVL). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zoskupenie by malo byť pre všeobecné blaho spoločnosti postavené mimo zákona. PVL opakovane porušovalo zákon a konalo proti prijatým morálnym princípom, ako sú ľudské práva a rovnosť.
Fínsko k zákazom politických hnutí siaha málokedy, doteraz posledný známy prípad sa odohral v 70. rokoch.
Pluk Azov
V súvislosti s vojnou na Ukrajine a neonacizmom sa často skloňuje aj kontroverzný pluk Azov, ktorý bráni Kyjev či Charkov. Je spájaný s krajnou pravicou a neonacistami. Slúži ako jedna z mnohých zámienok na vojnové ťaženie Vladimira Putina.
Jeho vznik pritom paradoxne súvisí práve s ruskou agresiou. Azov sa totiž formoval ako jedna z mnohých ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek v roku 2014, keď Rusko umelo vyprovokovalo boje na Donbase. Ukrajinská armáda bola vtedy prakticky v rozklade. A práve dobrovoľníci – vrátane členov pluku Azov – zohrali kľúčovú úlohu v bojoch s proruskými separatistami na východe.
Pri zrode pluku stál okrem iného ultrakonzervatívec a priaznivec krajnej pravice a takzvanej bielej nadradenosti Andrij Bileckij. Jednotka, ktorú financovalo niekoľko ukrajinských oligarchov, prilákala futbalových hooligans aj priaznivcov okrajových nacionalistických skupín a už od samotného počiatku budila svojim politickým podhubím kontroverzie. Jej hovorca Andrij Djačenko sa v roku 2015 nechal počuť, že v nacizme má zaľúbenie 10 až 20 percent jej členov.
V nasledujúcich rokoch čelila skupina zo strany OSN počas svojho pôsobenia na Donbase obvineniam z porušovania ľudských práv. A Spojené štáty aj Kanada kvôli jej neonacistickej povesti odmietli poskytnúť členom pluku výcvik.
Na druhej strane sa už vtedy Azov výrazne podieľal na obrane Mariupoľu, čím si vyslúžil hrdinskú povesť. Z práporu sa postupne stal pluk, ktorý má teraz podľa odhadov približne 900 až 2500 členov a oficiálne patrí k ukrajinskej národnej garde (nie je súčasťou armády, spadá pod ministerstvo vnútra). Kyjev si presadil depolitizáciu pluku a aspoň čiastočné očistenie od extrémistických elementov.
„Azov má korene v dobrovoľníckej jednotke sformovanej neonacistickým vedením. Je však jasné, že sa depolitizoval. Jeho minulosť spojená s krajne pravicovým hnutím je dnes irelevantná,“ povedal denníku Financial Times ukrajinský expert na krajnú pravicu Anton Šechovcov.
V porovnaní s predošlými rokmi nových regrútov čaká oficiálny výberový proces, ktorý zahŕňa aj otázky o ideologickom a politickom cítení adeptov.
Podľa medzinárodných a domácich analytikov sú napriek tomu aj teraz medzi členmi pluku stúpenci krajnej pravice. Experti však jedným dychom dodávajú, že ide skôr o krajných nacionalistov, nie o neonacistov. Je zároveň potrebné dodať, že krajne pravicové cítenie v Azove a prípadne celej Ukrajine nie je o nič silnejšie ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine, a to vrátane Ruska.
Svedčia o tom napríklad aj neúspechy politickej odnože pluku Azov, ktorá je známa ako Národný korpus, v domácej aréne. Tá sa totiž popularite medzi Ukrajincami na rozdiel od pluku príliš neteší.
