Marina, pseudonym, ktorý BBC používa, aby bola zaistená jej bezpečnosť, tvrdí, že v roku 2021 povedala svojim dvom synom, že nastúpiť na vojenskú službu „je ich povinnosť voči vlasti“.
O pár mesiacov však začala mať strach. Jej synovia boli nasadení blízko ukrajinskej hranice. Keď 24. februára Putin vydal rozkaz ruským jednotkám, aby vtrhli na Ukrajinu, Marina úplne stratila kontakt so svojimi synmi. Následne si vymenila správy s ostatnými matkami z toho istého oddielu a ukázalo sa, že mnohé stratili kontakt so svojimi deťmi rovnako ako ona.
„Prosím, neklamte mi.“
Kremeľ však sľúbil, že na Ukrajinu nebudú nasadení ruskí branci. Niečo tu nesedelo. Marina vynaložila všetko úsilie, aby zistila, kde sú a nehodlala sa vzdať.
Sadla si do auta a začala ich hľadať. Jeden z veliteľov, ktorému zavolala, jej najskôr tvrdil, že jej synovia sú na vojenskom cvičení niekde v teréne. Povedala som mu: „Prešla som okolo všetkých polí v okolí, kde boli cvičenia. Nie sú tam. Prosím, neklamte mi.“ Veliteľ zavesil.
Jedného dňa sa dokonca odhodlala ísť na Ukrajinu. Nepustili ju. Potom začali prichádzať obete. Niekto jej zavolal, že sú tam mŕtvi a zranení. Ponáhľal sa do vojenskej nemocnice.
Lož za lžou
Marinini synovia tam neboli, no bola šokovaná tým, čo videla. „Vo vojenskej nemocnici nebolo dostatok liekov ani obväzov. Miestni obyvatelia dodávali všetko. Vojaci boli prechladnutí a hladní. Miestni ľudia s veľkým srdcom nosili do nemocnice jedlo a pitie.“
Nakoniec niekto z vojenskej jednotky jej synov priznal, že sú skutočne na Ukrajine.
„Povedali mi desivú správu: Vaše deti podpísali vojenské zmluvy, aby boli profesionálnymi vojakmi. Zúčastňujú sa špeciálnej vojenskej operácie [na Ukrajine]. Vrátia sa ako hrdinovia.“
Nemohla tomu uveriť. Vedela, že nemali v pláne podpísať zmluvu. Podľa jej slov boli v armáde len tri mesiace, zbraň držali len raz, väčšinou odhŕňali sneh.
Požiadala o vyšetrovanie
Rozhodla sa, že napíše na generálnu prokuratúru so žiadosťou o vyšetrovanie. Spolu s ňou napísali aj ďalšie matky.
Vojenská služba trvá 12 mesiacov a až na výnimky je povinná pre ruských mužov vo veku od 18 do 27 rokov.
Prezident Putin 5. marca oznámil, že „na operácii na Ukrajine sa zúčastňujú iba profesionálni vojaci, dôstojníci a zmluvní vojaci. Nie je tam ani jeden branec.“
Len o štyri dni neskôr však ruské ministerstvo obrany po prvý raz priznalo, že branci boli medzi vojenským personálom zapojení do ruskej ofenzívy na Ukrajine. Ministerstvo tvrdilo, že „prakticky všetci títo vojaci boli vrátení do Ruska.“
Hovorca Kremľa uviedol, že prezident nariadil vojenskej prokuratúre, aby vyšetrila, ako sa na Ukrajine objavili branci.
Vojenské zmluvy nepodpísali
Marinina oficiálna sťažnosť bola potvrdená. Ruské úrady potvrdili, že jej synovia nepodpísali vojenské zmluvy. Obaja synovia boli vrátení do Ruska.
„Dovolili mi prísť a vziať si mladšieho syna na celý deň domov,“ hovorí Marina. „Predtým, než som išla po neho, zavolala som mu a spýtala som sa ho, či niečo potrebuje. Odpovedal: Mami, ja nič nepotrebujem, iba teba."
Keď ho uvidela, jej syn bol iný človek. „Chlapci, ktorí sa odtiaľ vrátili, boli takí chudí, špinaví a vyčerpaní. Oblečenie mali roztrhané. Môj syn povedal: Je lepšie, keď nevieš, čo sa tam stalo. Ale mne záležalo len na tom, že sa vrátil živý.“
Marina je nahnevaná. „Klamali mi do očí. Najskôr klamali, že moji synovia nie sú na Ukrajine. Potom klamali, že podpísali vojenské zmluvy. Dôstojníci klamali, seržanti klamali. Neskôr mi niekto povedal, že mi nesmú povedať pravdu. Neuveriteľné. Mali dovolené porušiť zákon a poslať mojich synov na Ukrajinu, ale nebolo im dovolené povedať matke, kde sú jej deti.“
Niektorí synovia sa už nevrátia
„Rada by som verila, že náš prezident, hlavný veliteľ, si len neuvedomuje neporiadok a chaos v armáde. Chcem mu povedať, že nie všetko je tu tak, ako sa hovorí v televízii.“
Marinine myšlienky s inými rodinami: „Toľko synov sa nevrátilo a nikdy sa nevráti. Toľko matiek stále hľadá svoje deti. Je to hrozné. Vraj sme dosiahli vrchol ľudského vývoja. Ako to, že sme sa nedokázali dohodnúť? Prečo musíme bojovať a zabíjať?“
