Už piaty rok po sebe je Fínsko na čele rebríčka šťastia - World Happiness Report. Všetky ostatné severské krajiny sa opäť umiestnili v prvej desiatke, ďaleko pred Slovenskom (35. miesto). Ukázalo sa, že aj bratia Česi sú oveľa šťastnejší (18. miesto).
Výročná správa siete Sustainable Development Solutions Network využíva údaje z prieskumu Gallup World Poll, aby informovala o tom, ako ľudia hodnotia svoj vlastný život vo viac ako 150 krajinách sveta.
Prečo sú severania šťastní?
Keďže prvé tri miesta obsadili Fínsko, Island a Dánsko a vysoko v tabuľke sa umiestnilo aj Švédsko (6.) a Nórsko (8.), pozornosť sveta sa opäť upriamila na to, prečo sa severským krajinám tak darí. Skúmané roky od 2019 - 2021 autori správy opisujú ako „žalostné“, a to aj pre pandémiu koronavírusu. Kľúčovým indikátorom šťastia bola podľa nich v týchto rokoch vzájomná dôvera ľudí a dôvera v ich vlády, píše Forbes.
Škandinávia je región známy vysokou dôverou v inštitúcie, čo do istej miery vysvetľuje, prečo sa krajiny rozprestierajúce v tomto regióne umiestnili na popredných peričkách. Na druhej strane, ak by to bolo iba tým, prečo aj po ostatné roky dosahovali takú vysokú mieru šťastia?
Spokojní, ale nie nevyhnutne šťastní
Jednoduchým faktorom by mohlo byť, že vysoká spoločenská dôvera v regióne, silný sociálny systém, relatívne nízka kriminalita a nízka nezamestnanosť naznačuje, že sa oveľa menej ľudí považuje za nešťastných.
Dvaja americkí expati žijúci v Škandinávii tvrdia, že to, čo vyplýva z vyššie uvedeného, je skôr „spokojnosť“. Expertka Audrey Camp vysvetľuje, že keď sa ľudia cítia bezpečne vo svojej práci, zdraví a vzdelávaní, majú slobodu emocionálne investovať do vecí, ktoré sú pre šťastie dôležitejšie, napríklad rodina, priatelia a zábava.
Podľa Forbes Janteloven, alebo zákon jante, je ďalším možným faktorom. Ide o súbor spoločenských noriem zachytených dánsko-nórskym autorom v románe z roku 1933. Mnohí veria, že jeho postrehy o potláčaní individuality a osobného úspechu sú aktuálne aj dnes a môžu vysvetľovať, prečo sa mnohí ľudia cítia šťastnejší s pohodlným životom.
Život v prírode
Pre mnohých ľudí žijúcich južnejšie môže byť ťažké uveriť, že niekto, kto žije v zime v oblastiach s tak malým množstvom denného svetla, môže byť šťastný. Fíni si však zimu užívajú naplno, pričom im pomáha veľká vášeň pre saunovanie.
„Zatiaľ čo niektoré krajiny by boli na pokraji hystérie, ak by náhle zažili zimnú klímu Fínska, Fíni sa naučili nielen jednoducho sa prispôsobiť zime, ale aj v nej prosperovať,“ vysvetľujú Helsinki Times .
Podobný trend je v celej Škandinávii. Spisovateľka a novinárka Lorelou Desjardins predniesla na TEDx-e prednášku o koncepte „friluftsliv“, ktorý sa vo všeobecnosti prekladá ako životný štýl vonku.
Opísala to ako filozofiu jednoduchého života v prírode, ktorý nemusí zahŕňať epické dobrodružstvá: „Môže to byť niečo také jednoduché ako nedeľná túra s rodinou v lese, víkendové lyžovanie s priateľmi z chaty na chatu, alebo ísť na rybolov so svojím starým otcom.“
Nie každý súhlasí
Napriek neustálemu úspechu severských krajín v Správe o svetovom šťastí a iných prieskumoch kvality života nie každý súhlasí s prominentným postavením regiónu. Duševné zdravie je často označované za problémovú oblasť regiónu, hoci existuje veľa proaktívnych iniciatív na boj proti depresii a iným duševným poruchám, najmä u mladších ľudí.
Mnohí kritici poukazujú na vysokú mieru samovrážd vo Fínsku medzi mužmi v porovnaní s inými severskými a západoeurópskymi krajinami. Mnohé z týchto správ sú však založené na údajoch z roku 1990. Miera samovrážd vo Fínsku zostáva nízka v porovnaní s celosvetovým priemerom, pričom nedávno klesla na menej ako polovicu úrovne z roku 1990.
