Iránsky politický utečenec, ktorého životný príbeh poslúžil ako námet pre film Terminál s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe, zomrel v sobotu na parížskom letisku, kde strávil 18 rokov života, uvádza TASR. Podľa informácií televízie BFM 76-ročný muž, ktorý prežil na letisku Charla de Gaulla viac ako 18 rokov, zomrel prirodzenou smrťou krátko pred poludním v termináli 2F. Mehran Karimi Nasseri, ktorý sa narodil v roku 1945 v Iráne, sa vrátil na letisko pred niekoľkými týždňami, keď vraj minul väčšinu honoráru, ktorý dostal za film. Televízia BFM uvádza, že u muža, ktorý sa nechával oslovovať "sir Alfred", sa pritom po jeho smrti našlo niekoľko tisíc eur.
Vyhostený z krajiny
Aby sme však pochopili jeho situáciu, musíme sa podľa webu History of Yesterday vrátiť až do roku 1973, kedy Iránec Mehran študoval na univerzite v Anglicku. V tom čase sa zúčastnil aj protestu proti šáchovi, čo sa jeho domovskej vláde ani trochu nepáčilo. Keď sa teda o štyri roky neskôr do svojej krajiny vrátil, formálne ho vyhostili.
Vysoký komisár OSN pre utečencov v Belgicku mu podal pomocnú ruku a udelil štatút utečenca. Keďže bol v exile a získal štatút utečenca, mohol požiadať o občianstvo v rámci európskych krajín. Anglicko poznal vďaka štúdiu najlepšie a preto sa rozhodol, že sa pokúsil dostať na britské ostrovy.
Jeho plán bol jasný - v roku 1988 odcestovať do Francúzska a odtiaľ lietadlom do Anglicka. Keď sa však dostal na parížske medzinárodné letisko Charlesa de Gaulla, nejakým spôsobom stratil doklady o jeho štatúte utečenca. Bez týchto dokladov však nemohol vstúpiť ani opustiť žiadnu krajinu.
Život na Termináli 1
Pôvodne ho zatkli Francúzi, ale potom ho museli prepustili, keďže jeho vstup na letisko bol legálny. Keďže ale nemal žiadnu krajinu pôvodu, do ktorej by sa mohol vrátiť, začal svoj pobyt na Termináli 1. Ako iste vieš z filmov, letisko sa samo o sebe považuje za medzinárodný priestor, a teda nie je definované ako nejaká krajina.
Nepotrebuješ teda žiadne papiere na to, aby si sa v ňom mohol pohybovať, no zároveň ho ani nemôžeš opustiť. Nevedel jediné slovo po francúzsky, no snažil sa rôznymi spôsobmi privyrobiť si nejaké peniaze. Podľa slov zamestnancov letiska však nikdy nemal veľký záujem letisko opustiť. Jednoducho sa živil malými prácami, stravoval sa vo fast foodoch, ktoré sa na letisku nachádzali, umýval sa na verejných záchodoch a voľný čas trávil pozorovaním ľudí a čítaním kníh.
Postupne sa o mužovi, ktorí sa rozhodol žiť na letisku, začalo vo veľkom hovoriť. Dokonca sa jeho prípadu ujal francúzsky právnik pre ľudské práva Christian Bourget, ktorý mu pomohol na súde. Tam však len opäť rozhodli o tom, že ho síce nemôžu vyhnať z letiska, ale ani udeliť povolenie na vstup do Francúzska. Situácia sa zdala neriešiteľná aj po tom, čo belgické úrady síce povedali, že mu vydajú nové doklady, ale iba vtedy, ak sa dostaví osobne.
Krajinám dochádzala trpezlivosť
Vyšetrovanie medzitým zistilo, že Mehran nebol úplne úprimný. Podľa všetkého ho totiž Irán nikdy formálne nevyhostil. Okrem toho bola sporná aj jeho verzia o krádeži dokladov. Jedna verzia hovorí, že svoje dokumenty poslal poštou do Bruselu v momente, keď sa snažil dostať do Británie.
Nakoniec mu belgické úrady dovolili vycestovať do Belgicka, ale iba pod podmienkou, že v krajine bude žiť pod dohľadom sociálneho pracovníka. Všetko teda vyzeralo tak, že kríza je zažehnaná a muž, ktorého domovom sa stal kút terminálu, dostane plnohodnotné miesto na život. Mehran však odmietol s tým, že sa chce dostať do Anglicka, odkiaľ pôvodne pochádzala jeho matka.
Francúzsku aj Belgicku dochádza trpezlivosť, a tak obe krajiny poľavili a ponúkli mu pobyt. Stačilo podpísať papiere, no on to odmietal urobiť, pretože v nich bol uvedený ako Iránec a nie Brit. Okrem toho chcel meno „Sir Alfred Mehran“. Jeho tvrdohlavosť zlomila aj právnika Bourgeta. Keď ho kontaktovali, jeho rodina len uviedla, že verí, že žije taký život, aký chcel. Mehran si začal užívať pozornosť médií aj zvedavcov, pretože nájsť ho nebolo v letiskovej hale vôbec zložité.
Hospitalizácia a odchod z letiska
Ešte v roku 2003 mu štúdio DreamWorks ponúklo 250-tisíc dolárov za práva na sfilmovanie jeho príbehu, no nakoniec ho zásadne prekopala. Snímka Terminál s Tomom Hanksom tak nie je jeho životopisom, ale sa len voľne inšpirovala tým, že prišiel o doklady a musel žiť v letiskovej hale.
Jeho terminálový príbeh skončil v júli 2006, kedy musel byť hospitalizovaný. Pravdepodobne by svoje miesto pobytu nikdy neopustil, no keď ho odviezla sanitka, letisko rýchlo zrušilo jeho kútik, v ktorom celé roky žil. Z nemocnice sa dostal až v roku 2007, kedy sa ho ujala letisková pobočka francúzskeho Červeného kríža. Následne ho previezli do prijímacieho centra charitatívnej organizácie Emauzy a od roku 2008 žije v parížskom útulku.
Na letisku strávil dlhých osemnásť rokov, počas ktorých si písal denník, napísal knihu o svojom živote na Termináli 1, čítal knihy a študoval ekonómiu. Pravidelne dostával od zamestnancov noviny aj jedlo a dokonca mu chodilo množstvo podporných listov od fanúšikov z celého sveta. Do Veľkej Británie sa však dodnes nedostal.
Pre zaujímavosť, najdlhšie žijúcim človekom na letisku je Brazílčan Denis Luiz de Souza, ktorý odišiel z domu pre nezhody. Okolo roku 2000 sa uchýlil na Medzinárodnom letisku São Paulo–Guarulhos, kde žije dodnes. Muž zrejme trpí psychickými problémami a na rozdiel od Mehrana môže kedykoľvek vyjsť.
