Zistili to reportéri ruského nezávislého investigatívneho portálu Proekt. Rusi podľa vlastných údajov totiž zničili viac vojenského vybavenia, než koľko kedy Ukrajina mala vôbec k dispozícii, a to aj vrátane západnej pomoci, píše portál iDNES.cz.
Udávajú oveľa väčšie čísla
Nezrovnalosti sa objavili už pri prvých ruských vyhláseniach popisujúcich vývoj vojny. Hovorca ruského ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov napríklad už 24. februára hrdo ohlasoval zničenie 74 ukrajinských vojenských zariadení. Sčítaním uvádzaných 11 letísk, štyroch dronov, 18 radarových staníc, troch veliteľských stanovíšť, námornej základne a jedného vrtuľníka však vychádza číslo 37, teda polovica počtu spomínaného hovorcom.
Ministerstvo obrany tiež spočiatku informovalo, že pred vypuknutím konfliktu mala Ukrajina k dispozícii 152 lietadiel, ale 26. júna už Konašenkov uvádzal, že Rusi zničili 216 ukrajinských lietadiel.
Podobne Rusi mali zničiť oveľa viac dronov Bayraktar (84), než koľko ich Ukrajina mala oficiálne v arzenáli (64). Rusi odhadovali počet ukrajinských obrnených vozidiel na 2 416 pred začiatkom vojny, v priebehu vojny ich ale údajne zničili 3 800. Číslo nezodpovedá skutočnosti, aj keby sa k vozidlám pripočítali aj tie poslané zo Západu (70), podotýka vo analýze hlásenia ruského ministerstva.. Práve deštrukciou aj západného materiálu Rusi odôvodňovali nekonzistentné počty.
Pri najmenej dvadsiatich piatich dedinách Konašenkov uvádzal minimálne dvakrát, že Rusi ich „získali pod kontrolu“. U niektorých to bolo dokonca aj trikrát. Keďže ministerstvo neuvádza vyhnanie z obsadených miest ukrajinskými silami, nie je jasné, či hovorca označoval opätovné dobytie dedín ruskými jednotkami alebo či ich spomína opakovane, aby ukázal väčšie úspechy inváznej armády, než aké v skutočnosti sú.
Konašenkov málokedy cituje detaily, takže v prípade dvoch dedín rovnakého mena nie je ani jasné, akú presne Rusi dobyli. Tiež sa vyskytli prípady, keď hovoril o neexistujúcom mieste, napríklad o Pavlohradskej oblasti. Na Ukrajine je ale iba mesto Pavlohrad, nie oblasť.
Totalitárny jazyk
Ruské ministerstvo obrany naopak nikdy nehovorí o ústupe ruských vojakov, tie vždy nazýva „plánovaným preskupením vojakov“. Proekt poznamenáva, že ministerstvo o týchto preskupeniach hovorí často, čo naznačuje, že Ukrajincom sa darí Rusov zatláčať.
Ruské inštitúcie sa naďalej úzkostlivo vyhýbajú popisovaniu konfliktu Ukrajiny a Ruska ako vojny, stále sa drží termínu „špeciálne vojenské operácie“. Na starostlivé stráženie korektnej terminológie sa uchyľuje aj ruské ministerstvo obrany. Namiesto „pouličných bojov“ tak hovorí o „čistiacich operáciách“ od „nacionalistov“, „bojovníkov“ a „nacistov“, teda ukrajinských vojakov. Rusko odôvodňuje inváziu na Ukrajinu nutnosťou ju „denacifikovať“.
Na začiatku invázie Konašenkov rozlišoval aj medzi dobrým „ukrajinským vojenským personálom“, teda ukrajinskými vojakmi, ktorí s Rusmi nebojovali a vzdali sa im, a „nacionalistami“ kladúcimi odpor. Postupne ale od tejto klasifikácie ustúpil.
Používanie eufemizmu na zmiernenie násilných akcií a bagatelizáciu vlastných neúspechov je považované za jeden z typických javov totalitárnych systémov. Nacisti napríklad masové vyvražďovanie židov označovali „zvláštne zaobchádzanie“, vojenský ústup či porážku nazývali „úhybným preskupením“, „pružnou obranou“, „spätným úderom“ či „zvládnutou krízou“.
Rusko momentálne čelí podozreniu, že sa stalo štátom so so silnými totalitárnymi prvkami. Zriadilo napríklad múzeá „krutosti NATO“ pripomínajúce severokórejské sinčchonské múzeum amerických vojnových zverstiev, obmedzilo slobodu prejavu ohľadom vojny v Ukrajine, ruskí predstavitelia tiež opakovane hovoria o „zradcoch“.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.
