Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bola planéta v tieni atómovej bomby uvrhnutá do veku strachu. Atómové bomby zhodili na mestá Hirošimu a Nagasaki Spojené štáty, píše web UNILAD.
Účinky bomby boli zničujúce a pretrvávajú dodnes. Odvtedy žiadna vláda ani armáda nikdy neodpálila jadrovú bombu počas vojny. Odpálili ich však z rôznych iných dôvodov – vrátane série testov navrhnutých tak, aby dali vojakom pocítiť, ako by mohla vyzerať jadrová vojna.
Testy atómových bômb
Organizácia Spojených národov zaznamenala, že po skončení druhej svetovej vojny bolo v rámci jadrových testov odpálených viac ako 2 000 atómových bômb.
Odpálené nad zemou, pod zemou, ale aj v mori sa vykonávali rozsiahle testy plné deštruktívnej a rádioaktívnej schopnosti atómových bômb.
Je smutné, že tieto testy ovplyvnili životy tisícov ľudí, ktorých ako pokusné králiky priviedli, aby boli svedkami a zažili vplyv jadrového výbuchu.
Zatiaľ čo väčšinu testov vykonali USA a Rusko, vrátane výbuchu 50 megatonovej cárskej bomby v roku 1961, Spojené kráľovstvo tiež vyvinulo a testovalo jadrové zbrane. Viac ako 20 000 britských vojakov sa zúčastnilo testov atómových bômb.
V rozhovore pre Vice niektorí z preživších veteránov presne vysvetlili, aké to je zažiť jadrový výbuch.
„Jadrové detonácie, to bol rozhodujúci bod v mojom živote,“ uviedol pre Motherboard Douglas Hern, britský vojak, ktorý zažil päť testov jadrových bômb.
Extrémny výbuch, rakovina a neplodnosť
„Keď vás zasiahol blesk, cez zatvorené oči ste videli röntgenové lúče kostí svojich rúk," hovorí. Po záblesku prišlo najintenzívnejšie teplo, aké kedy zažil, veterán opisuje, ako keby sa niekto „zapálil a potom prešiel cez neho“. Asi o 30 sekúnd neskôr prišiel silný výbuch, ktorý vojakov zrazil k zemi a niektorým „zlomil končatiny a spôsobil ďalšie zranenia“.
Pre tisíce veteránov, ktorí boli vyslaní, aby boli svedkami testovania atómových bômb, boli modriny a zlomené končatiny čoskoro tou najmenšou starosťou, pretože u mnohých sa vyvinuli vážne zdravotné problémy, ako je rakovina a neplodnosť.
Iní, ktorí mohli mať deti, neskôr zistili, že zdravotné problémy sa dedili z generácie na generáciu, pričom jeden z veteránov uviedol, že jeho prvej dcére narodenej v roku 1960 sa vo veku 11 rokov vytvoril hrb na chrbte a v dôsledku toho neskôr zomrela.
Veteráni boli desaťročia viazaní sľubom mlčanlivosti a až v 90. rokoch im bolo dovolené hovoriť o tom, čo prežili.
Daily Mirror uvádza, že britská vládna štúdia zistila, že atómoví veteráni mali väčšiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu alebo leukémiu a 10-krát vyššiu mieru vrodených chýb u ich detí.
V Británii sa už roky vedú kampane za to, aby vláda náležite uznala utrpenie a kompenzovala veteránov testov atómových bômb.
