Jednou z najtrvalejších obáv z ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol potenciál, že vojna dramaticky narastie a presunie sa aj do iných krajín, píše portál The Conversation. Tieto obavy sú legitímne, najmä vzhľadom na bojovnú rétoriku a pohraničné správanie, ktoré vychádzajú z Kremľa.
„A hoci v titulkoch dominovali obavy z jadrovej eskalácie, najistejšou cestou k väčšej vojne by bol útok, neúmyselný alebo iný, na štát NATO. Ak by sa zapojili aj členovia NATO, prinieslo by to to, čo si kremeľskí propagandisti už celé mesiace prajú: existenčný súboj medzi Ruskom a európskym Západom,” hovorí Matthew Sussex, člen Centra strategických a obranných štúdií na Austrálskej národnej univerzite.
Teraz výbuch rakety zabil dvoch ľudí v poľskej dedine Przewodów blízko ukrajinských hraníc. Stalo sa to počas masívneho ruského bombardovania, kedy na civilné a infraštruktúrne ciele po celej Ukrajine bolo vypálených približne 100 rakiet. Je toto bod zlomu, ktorý dramaticky mení obrysy vojny?
Automaticky to nemusí spustiť kolektívnu reakciu NATO
„Momentálne sa to zdá nepravdepodobné. Je to však významná kríza s potenciálom, že sa bude ďalej rozširovať, a jej odvrátenie si bude vyžadovať starostlivé riadenie,” myslí si Sussex. Podľa neho sa zdá, že útok na krajinu NATO nemusí automaticky spustiť kolektívnu reakciu aliancie, aj keď je to v rozpore s všeobecnými očakávaniami.
Napokon, v článku 5 Zmluvy o NATO jasne uvedené, že útok proti jednému členovi je útokom proti všetkým. Tak to bolo napríklad aj po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2002. Čo je tu teda iné?
„Po prvé, podrobnosti o výbuchu sú stále útržkovité. Mohla to byť ruská strela (alebo rakety), ktorá sa zatúlala mimo cieľ. Mohol to byť aj ruský úder, možno určený na elektrárne v blízkosti západoukrajinského mesta Ľvov, ktorý ukrajinská protivzdušná obrana vyradila z kurzu,” vysvetľuje odborník.
V skutočnosti podľa neho existujú určité predbežné dôkazy, že úlomky rakiet sa veľmi podobajú na systémy zem-vzduch S-300 vyrobené v Rusku, ktoré Ukrajina používa na zrážanie prilietavajúcich riadených striel a nepriateľských lietadiel. Čisto teoreticky tak mohli ísť napríklad aj o ruskú raketu, ktorá bola súčasťou S-300 patriacej Slovensku. Ukrajine sme systém darovali v apríli.
Článok 5 neznamená len vojenskú silu
„Je tiež dôležité poznamenať, že článok 5 nie je čiernobiely. Skutočne, mať flexibilitu a priestor na interpretáciu je v tomto prípade pravdepodobne dobrá vec. Poľsko sa s vysokou pravdepodobnosťou odvolá na článok 4 zmluvy a požiada o urýchlené stretnutie aliancie, aby nahlásilo útok na jeho území.”
Varšava môže na tomto stretnutí presadzovať reakciu podľa článku 5 a hľadať kolektívnu akciu od aliancie. Ale táto reakcia môže byť stupňovaná až po vojenskú silu. „Nie je to pre ňu automatický spúšťač,” hovorí Sussex.
Pokiaľ ide o Kremeľ a jeho poslušné médiá, predvídateľne predpovedali množstvo bizarných tvrdení. Podľa nich sa zdá, že hlavná línia spočíva v tom, že raketa bola zámerným útokom Ukrajiny s cieľom vtiahnuť NATO do konfliktu, hoci hlavná propagandistka Russia Today Margarita Simonyanová divoko špekulovala, že išlo o britskú raketu alebo že Poľsko zaútočilo samo, aby vyvolalo väčšiu vojnu.
„To všetko možno pokojne považovať za útoky pod falošnou vlajkou určené hlavne pre domáce publikum. Nikto okrem najhorlivejšieho sympatizanta Putina na Západe im neuverí. Pre Ukrajinu určite neexistuje žiadny stimul, aby ohrozila svoje životne dôležité zbrojné lano so Západom absurdným riskantným pokusom urobiť z NATO bojovníka.”
NATO má viacero možností
Sussex pripomína, že ukrajinským ozbrojeným silám sa naopak darí aj bez účasti NATO. Séria ponižujúcich ruských porážok až po jeho posledný ústup z Chersonu to veľmi jasne demonštrovala. Čo teda NATO pravdepodobne urobí?
„Na stole bude celý rad možností. Reakcia NATO bude musieť byť starostlivo kalibrovaná, aby sa zabezpečilo, že bude vnímaná ako rozhodná, ale nie provokatívna. To sa môže zdať príliš opatrné vzhľadom na to, že útok bol napadnutím člena NATO, no západní vojenskí plánovači sa budú chcieť vyhnúť konšpiračným teóriám Kremľa o tom, že NATO je de facto bojovníkom.”
Západ bude podľa odborníka zároveň chcieť demonštrovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že nebude tolerovať smrť a ničenie na území členov NATO v dôsledku vojny, za ktorej rozpútanie nesie výlučnú zodpovednosť Putin.
„A napokon, odpoveď NATO bude musieť uspokojiť Varšavu, aby si udržala dôveru v alianciu: najmä preto, že jej lídri vrátane amerického prezidenta Joea Bidena zaznamenali vyhlásenia, ktoré ich zaväzujú k ráznej obrane členov NATO. Dôveryhodnosť Západu – to, že stojí za svojimi priateľmi a ctí si svoje záväzky – je skutočne rovnako dôležitá pre to, ako je vnímaný mimo Európy, ako aj v rámci neho.”
„Aby to NATO dosiahlo, bude musieť jednoznačne urobiť viac, než len vydať dôrazne formulovanú protestnú nótu spolu s dodatočnými sankciami voči Rusku. Tie môžu byť v konečnom dôsledku súčasťou balíka reakcií, ale bude sa vyvíjať aj tlak na koordinovanejší postup, ako je zvýšenie vojenskej prítomnosti NATO v Poľsku a vykonávanie väčšieho počtu bojových hliadok,” myslí si Sussex.
Tí, čo začínajú vojnu, len zriedka vyhrávajú
Podľa neho by to bola odmeraná odpoveď a bola by v súlade s geopolitickou trajektóriou NATO od začiatku vojny, pričom Varšava teraz zaujíma popredné miesto medzi členmi aliancie.
„Existujú aj ďalšie kroky, ktoré sa pravdepodobne zvažujú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už nejaký čas požaduje od Západu pokročilé systémy protivzdušnej obrany. Teraz je pravdepodobné, že ich získa. Táto epizóda prinajmenšom podporí jeho argumenty, že Ukrajina si zaslúži prostriedky na ochranu svojich občanov.”
Okrem toho je podľa odborníka možno čas na zavedenie „bezletovej zóny“ na západnej Ukrajine. „Na začiatku vojny bola táto myšlienka odmietnutá ako príliš eskalujúca a ťažko zvládnuteľná, najmä preto, že súčasťou diskusie bolo aj zabezpečenie humanitárnych koridorov pre utečencov.”
O čom je však Sussex presvedčený je, že pre Putina je teraz určitý stupeň reakcie NATO nevyhnutný. „Jeho nerozlišujúce raketové útoky boli odhalené ako taktika slabých. Potvrdia odhodlanie Západu a jeho vodcovia budú oveľa menej naklonení vyvíjať tlak na Kyjev, aby prišlo k dohode,” hovorí.
„A urýchlia moment, keď sa Putin konečne naučí zásadnú lekciu o vojnách: tí, ktorí ich začali, len zriedka vychádzajú ako víťazi,” dodáva na záver.
