Posledné týždne opäť priniesli vášnivú debatu o tradičnej rodine. A nebol by to Igor Matovič, keby sa svojimi výrokmi nesnažil poštvať ľudí proti sebe a netváril sa ako odborník na všetko. Ako renesančný človek s hlbokými znalosťami verejných financií a falošnou diplomovkou sa najnovšie prezentoval aj ako sociológ s vlastnými definíciami rodiny. Teraz už vieme, že vysávač, lampa a dvaja chlapi nie sú rodina, ale je to iba otec, matka a deti.
Mňa by zaujímalo, ako do Matovičovej definície rodiny zapadá jeden otec a jedenásť matiek. Bohužiaľ, na Slovensku stále platí dvojaký meter a obzvlášť pre zhluk nadržaných náhod pod hlavičkou Sme rodina.
Už dlhodobo sa tu straší so zánikom tradičnej rodiny. Ale pravda je taká, že tradičná rodina z minulosti prakticky neexistuje. Nemôžu za to manželstvá rovnakých pohlaví, ale sú za tým zmeny v spoločnosti.
Niektoré veci, ktoré sa dnes zdajú ako samozrejmosť, nesiahajú ďaleko do histórie. Napríklad, manželstvá z lásky sú relatívne nový koncept. Ešte v nedávnej minulosti sa na rodinu pozeralo ako na ekonomickú jednotku a manželstvá boli dohodnuté ako transakcie na zabezpečenie budúcnosti jej členov. Rovnako ekonomicky sa rozmýšľalo nad plodením detí, ktoré sa starali o statky a neskôr opatrovali rodičov na staré kolená. Deti sa plodili vo veľkom kvôli vysokej úmrtnosti a bolo za tým kalkulovanie na zabezpečenie chodu domácnosti. Rodiny v minulosti bežne pozostávali z niekoľkých generácií, ktoré spolu žili pod jednou strechou. Dnes je to však raritou.
Moja babka pochádzala z tradičnej katolíckej rodiny, ktorá sa riadila tvrdými pravidlami. Babka bola zaľúbená do iného muža, ale musela si zobrať môjho dedka, lebo to tak bolo dohodnuté. Babka však opustila trojgeneračný dom na vidieku a presťahovala sa do mesta. A takto u nás skončili rodinné tradície.
Štruktúra otec, mama a deti ako samostatná jednotka sa stala bežnou až v druhej polovici 20. storočia. Takéto fungovanie sa označuje aj pojmom nukleárna rodina. Preto ak sa niekto chce vrátiť k schéme tradičnej rodiny, mal by si do domácnosti nasťahovať babku, dedka, zaobstarať veno pre dcéry a vybrať im vhodných ženíchov.
Čo držalo rodiny v minulosti pokope? Patriarchálna štruktúra, ekonomická závislosť, rigidné pravidlá a obmedzené ľudské práva. Rozprávame sa o spoločenskom zriadení, v ktorom ženy boli vnímané ako podriadené jednotky a deti ako lacná pracovná sila. Ak mali šťastie.
Napríklad, slobodné matky s nemanželským deťmi boli vylúčené zo spoločnosti a bežne sa ocitli na hranici chudoby. Tradície minulosti mali veľmi kruté a rigidné prejavy.
Aj dnešné rodiny vedia byť veľkým zdrojom traumy pre ich členov. Ja v tomto nie som výnimka. Moji rodičia fungovali v manželstve ako dve mimoriadne nekompatibilné jednotky a keby neboli katolíci, tak by sa rozviedli po prvom roku manželstva. Bohužiaľ, držali ich pokope tradície a ich vzťahová dynamika fungovala ako rozbuška, ktorá kulminovala k problémom s alkoholom a domácemu násiliu.
O tejto téme nechcem rozprávať, aby som zo seba robil obeť. Môj otec sa neskôr drasticky zmenil a až v dospelosti som si k nemu našiel cestu. S mamou máme rozdielne vnímanie sveta, ale stále sa učíme fungovať ako rodina. Chcem povedať z vlastnej skúsenosti, že rodina môže mať toxický vplyv na duševné zdravie a choré rodinné vzorce nie je jednoduché opustiť. Mňa to stálo tisíce eur na psychoterapii.
Podobné skúsenosti nie sú ničím výnimočným. Poznám len veľmi málo ľudí, ktorí vyrastali v harmonických rodinách. Od kamarátov som si vypočul o despotických otcoch, despotických matkách, nevere, alkoholizme, gamblerstve, psychickom a fyzickom týraní. Toto sú dlhodobé hrozby, ktoré však ostávajú zamlčané. Preto nerozumiem slepému adorovaniu rodiny od našich politikov. Aj rodina v zložení otec a matka vie byť hrozbou pre deti.
Ak sa chceme rozprávať o rodine, mali by sme poznať realitu. Existujú ľudia, ktorým rodina znefunkčnila viesť plnohodnotný život. Taktiež existujú ženy, ktoré našli odvahu opustiť despotických manželov a katolícka spoločnosť sa na nich pozerá ako na vyvrheľov. Sú medzi nami slobodné matky, ktoré makajú za dvoch, aby sa postarali o deti. Mnoho párov má problémy s plodnosťou a pri Matovičovej definícii rodiny sa môžu cítiť ako neplnohodnotní jedinci. Sú tu ľudia, ktorí deti jednoducho mať nechcú a to im neuberá na význame v spoločnosti. A tiež existujú rodiny, kde sú deti a dvaja otcovia alebo dve mamy. Spoločnosť sa vyvíja a s ňou sa mení aj inštitút rodiny.
Tradičnú rodinu nezmenila LGBTI+ hrozba. Zmenili ju novinky v spoločnosti ako dôchodkový systém, pracujúce ženy, dostupná zdravotná starostlivosť, rozvoj miest alebo aj hypotéky v bankách. A hlavne sa zmenil spôsob výberu partnerov, ktorý sa už neriadi iba otázkou majetkov.
Ak chce niekto pomáhať rodinám, mal by ich chápať v súčasnom kontexte s novými výzvami. Rodiny už nefungujú iba na ekonomických záujmoch. Preto 200 € na dieťa nie je riešením, ale politickým úplatkom.
