Lukáš je úspešný manažér v strednom veku. Má rodinný dom so záhradou, dve autá, dobrú prácu, je spokojne ženatý dvanásť rokov a je otcom troch zdravých dcér: to je jeho oficiálny život. A potom má Lukáš ešte druhý život: paralelný 3,5 ročný vzťah s mladšou priateľkou Lenkou, o ktorej jeho manželka nevie as ktorou trávi čas, keď je „na služobných cestách“.
Začalo sa to vlastne nevinne. Lukáš vždy miloval ženy a svoje časté potreby si zvykol riešiť mimo domova, píše portál iDNES.cz. Do Lenky sa však po dlhšom nadbiehaní zamiloval a očarenie prerástlo v lásku a vzťah, našťastie pre neho v diskrétnosti a bez ďalších potomkov. Prečo spolu tí dvaja tak dlho zotrvávajú, aj keď je Lukáš ženatý a obaja tušia, že následky by mohli byť drsné?
Paralelné vzťahy
Takýto vzťah im obom uspokojuje potreby, ktorých sa im inde nedostáva. Paralelné vzťahy sú najčastejšou témou vzťahových psychológov. A nie sú len doménou mužov, ako by sa mohlo zdať. Spravidla na kreslá sadajú podvádzaní partneri, ktorí sa snažia porovnať s novo zistenými skutočnosťami a určiť si svoju ďalšiu cestu.
Ale prichádzajú aj tí, ktorí hrajú v tomto trojuholníku druhé husle, a predovšetkým tí, ktorí paralelné vzťahy vedú.
„Aj keď klienti neprídu primárne s touto témou, tak často v priebehu sedenia vyplynie, že vedú paralelný vzťah. Nedá sa povedať, či sú paralelné vzťahy doménou mužov či žien, podľa mňa je to tak narovnako,“ potvrdzuje lektor a vzťahový terapeut Michal Bartoš.
Aj keď sú to viac muži, ktorí prichádzajú s tým, že potrebujú pomôcť celú situáciu rozseknúť. „V tomto momente prichádzajú častejšie muži, ktorí žijú v trojuholníku a ktorí už si želajú situáciu nejako riešiť, pretože sami nevedia, ako sa rozhodnúť. Muži sú v tomto ohľade na rozdiel od žien veľmi nepraktickí, pretože vedia viesť paralelný vzťah, ale nevedia ho vyriešiť,“ dodáva vzťahová psychologička Jitka Douchová.
Podľa terapeuta a manželského poradcu Luciana Kantora je to tým, že ženy dokážu na rozdiel od mužov jednotlivé dva svety lepšie oddeľovať a lepšie celú situáciu maskovať. „Muži po sebe podvedome zanechávajú malé stopy a ich ženy po nich so svojim šiestym zmyslom idú,“ dodáva odborník.
Život v strehu a v klamstve
Príklad Lukáša skvele ilustruje, čím si taký stvoriteľ paralelného vzťahu musí prejsť. A rozhodne to nie je ľahká cesta. Na jednej strane si totiž užíva svoju radosť, optimistický pohľad na život, plný osobný priestor, sexuálne uspokojenie, ocenenie, ale aj intímne rozhovory, na ktoré doma nie je miesto: teda kompenzuje si všetko, čo sa mu podľa neho v jeho oficiálnom vzťahu nedostáva.
Na druhej strane sa musí denne konfrontovať s osobnou morálkou, konšpiráciami, zložitou logistikou, utajovaním, klamstvom, pocitom zlyhania a zároveň zodpovednosťou voči rodine.
„Typ paralelného vzťahu, kde je muž šťastný vo funkčnej rodine, ale zároveň je citovo angažovaný aj v druhom vzťahu, je najzložitejší, pretože človek je veľmi rozpoltený. Pretože takýto vzťah sa nedá ukončiť a človek ubližuje ako oficiálnej partnerke, tak aj priateľke,“ dodáva vzťahová psychologička Jitka Douchová s tým, že okrem každodenného klamania do očí oficiálnej partnerke, ktorú má rád, žije človek aj s vedomím, že druhej partnerke, ktorú má tiež rád, nemôže v dlhodobej perspektíve nič ponúknuť.
„Manželku má stále rád a spoločne už nazbierali veľmi veľký rodinný poklad: majú veľa spoločných zážitkov a predovšetkým spoločné deti. Priateľku ale miluje, tá mu zase do vzťahu vnáša esprit, čiže šťavu, umožní mu zase žiť. Rovnocenne dopĺňa manželku a dáva mužovi to, čo on doma nenachádza,“ vysvetľuje psychologička dôvody, prečo paralelné vzťahy stoja ľuďom za toľko riskovania aj napriek tomu, že tieto situácie bývajú veľmi náročné na psychiku.
Dvojitý život, dvojaká tvár
Lektor a vzťahový terapeut Michal Bartoš sa na problematiku paralelných vzťahov pozerá vo svojej knihe Zrodení na prepojenie ešte z iného pohľadu.
„Stretávate sa s niekým intímne na dvoch miestach a je jedno, či na emočnej, alebo fyzickej rovine. V realite vášho života to znamená, že na dvoch miestach s niekým veľmi intímne prepájate svoj život. Oveľa viac, než si uvedomujete. Žijete tak dva životy. A pritom ich musíte oddeľovať a udržiavať neprepojené,“ uvádza.
Prichádza potom určité rozdvojenie a u človeka udržujúceho paralelný vzťah to naznačuje oddelenosť, ktorú v sebe živí.
„Má v sebe oddelené nejaké časti, nejaké aspekty života, pri ktorých má podvedomé alebo vedomé presvedčenie, že nejdú prepojiť. Napríklad: sexuálna túžba a stabilita, nežnosti a manželstvo, sex a láska (dlhodobý vzťah). Odráža to nedôveru k tomu, že všetky kvality, ktoré potrebujem k svojmu dobrému životnému pocitu, môžem žiť v rámci jedného vzťahu,“ vysvetľuje Bartoš.
V takomto nastavení si potom vyberáme partnera s tou kvalitou, ktorá je pre vás najdôležitejšia, často je to stabilita.
„A na tie ostatné rezignujete, alebo si ich dopĺňate niekde mimo partnerstva. Bohužiaľ často tieto kvality u svojho partnera už ani nečakáte a ani sa nesnažíte ich rozvíjať. Stretávam sa aj so situáciami, keď sa kvality v rámci partnerstva v prepojenej forme ponúkajú, ale človek, ktorý má v sebe uložené presvedčenie o ich oddelenosti, sa v rámci svojho čiernobieleho videnia „zľakne“ a situáciu neprijíma. Bojí sa, že zmizne to druhé, kvôli čomu vo vzťahu od začiatku je,“ vysvetľuje lektor s tým, že ide o presvedčenie našich predkov, ktoré automaticky z nášho rodu vstrebávame.
Tak je to u väčšiny podobných podvedomých programov.
Koniec, zvonec, úľava?
Paralelné vzťahy môžu trvať aj desiatky rokov, a pokiaľ sa do nich narodia deti, často trvajú po celú dobu života partnerov. Najčastejšie potom končia kvôli vonkajším okolnostiam, teda preto, že ich „niekto doma odhalí“, alebo „to niekde praskne“. Vzťah zabíja aj vedomie stereotypu a faktu, že sa nemá kam posunúť a že partneri spolu budú naďalej fungovať tajne a pod rúškom lží donekonečna.
Ukončiť paralelný vzťah, či už z vlastnej iniciatívy, alebo z popudu partnera, je veľmi zložitá vec, pretože aby mohol dotyčný pracovať na oficiálnom vzťahu, začať znova a posilniť ho, treba vykonať citový chirurgický rez v tom utajenom.
„Ten človek vie, že treba použiť rozum a chce si uchovať život taký, aký bol, aj naďalej. Ale srdce sa riadi citom a nedokáže druhú partnerku na povel opustiť. Tá cesta je pre neho iná. Tu potom veľmi záleží na tom, ako sa k tomu postaví oficiálny partner – môže to byť druhá vlna pre manželstvo a ich partnerstvo dostane úplne nový drive,“ dodáva Jitka Douchová.
„Muži dosť často prichádzajú s tým, že sú v situácii, keď majú rodinu a ich partnerský vzťah už vyšumel. Zo začiatku to riešili krátkodobými neverami, ale potom stretnú ženu, s ktorou vytvoria paralelný vzťah, a zrazu zisťujú, že sa v novom vzťahu darí to, čo predtým nedokázali – sú šťastní a zvládajú sa aj starať o cudzie deti. V poradni potom stojí s otázkou, či by taký mohol byť aj ich pôvodný vzťah,“ dopĺňa poznatky z praxe psychológ Lucian Kantor a dodáva, že čím viac času je pár ochotný svojmu vzťahu venovať, tým viac sa im bude dariť.
„Ak ani jeden z partnerov nie je rozhodnutý vzťah ukončiť, obaja majú vôľu k spolupráci a postupujú trpezlivo po malých krôčikoch, je tam veľká šanca oficiálny vzťah zachrániť," myslí si.
Prvá, druhá ... koľká vlastne?
A ako sa s paralelnými vzťahmi vyrovnať v momente odhalenia, keď nám dochádza, že nie sme jediní, ale už dlho hráme „druhé husle“? Sú ľudia, ktorých ovládne poníženie a zlosť a okamžite partnerovi balia kufre. Potom sú ľudia, ktorí hľadajú chybu v sebe a snažia sa pre partnera zmeniť tak, aby v nich našiel to, čo mu vo vzťahu doposiaľ chýbalo a bolo dôvodom úniku do paralelného sveta.
Podľa odborníkov nie je ani jedna cesta správna. Chce to bilanciu, odstup a čas. Uvedomiť si priority a záujem o ďalšie smerovanie vzťahu.
„Je potrebné obrátiť pozornosť k sebe, pretože partnerova nevera je okrem iného správou, že žena sama stratila spojenie so sebou. Možno ešte pred tým, než ho spoznala, možno sa zmenila (oddialila od seba) až spoločnou cestou. Treba sa začať viac starať o svoje potreby. Avšak nie kvôli partnerovi, ale kvôli sebe. Zisťujte, kto ste, čo vám v živote naozaj robí, alebo nerobí dobrý pocit. A riaďte sa podľa toho,“ radí Michal Bartoš.
Jedno je isté: dôveru obnoviť nemožno a podvedený partner sa s tým bude musieť naučiť žiť. Teda pokiaľ mu to za to stojí a pokiaľ sa nevera nedostala do zažitých stereotypov vzťahu.
„Obaja musia vedieť, prečo chcú v súčasnom vzťahu byť. Musí sa vrátiť k svojej bazálnej predstave partnerstva ak spoločnému cieľu. Každý do vzťahu prichádza so svojím prístupom, ale priestor musí dostať oba,“ uzatvára Kantor.
