Súdny spor medzi hercami Johnnym Deppom a Amber Heard priniesol na verejnosť pre celý svet veľmi intímny problém - zneužívanie intímnych partnerov. Hlasná a odsudzujúca odpoveď od obrovských zástupov online pozorovateľov však odhaľuje, ako málo ľudia rozumejú domácemu násiliu a tomu, čo sa deje za zatvorenými dverami, píše The Conversation.
„Skúmam reakcie polície na zneužívanie intímnych partnerov v Spojenom kráľovstve. Na rozdiel od väčšiny verejnosti, zásahoví dôstojníci absolvujú pravidelné školenia, aby ich vybavili na zasahovanie v situáciách zneužívania a rozpletanie obvinení,” hovorí Sarah Tattonová, kandidátka na doktorandské štúdium a pridružený lektor v kriminológii na Sheffield Hallam University.
Podľa nej existujú tri zásadné veci, ktoré je potrebné zvážiť predtým, ako vznesiete obvinenia o tom, kto je v zneužívajúcej situácii klamár. A nie, fanúšikovia na sociálnych sieťach medzi nimi nie sú.
Zabudni, kto čo hovorí – pozri sa na dynamiku výkonu
Bežným problémom, s ktorým sa polícia stretáva, je hlavolam „povedal/povedala“. Vzniká tam, kde páchateľ a obeť rozprávajú protichodné príbehy o údajnom zneužívaní. Keď každý obviňuje toho druhého zo zneužívania, komu veríš?
„Páchatelia si málokedy pripustia previnenie a tí najmanipulatívnejší obvinia svojho terča práve zo správania, ktorého sú vinní. Orientovať sa v tomto je ťažké, ale dá sa to urobiť tak, že budete venovať pozornosť nielen tomu, čo hovoria zainteresovaní, ale aj tomu, ako sa správajú,” vysvetľuje Tattonová.
Obete v donucovacích alebo kontrolovaných vzťahoch zvyčajne veria, že ich partner má problémy, ktoré môžu vyriešiť svojou oddanosťou. Bránia ich tak, že obviňujú svoje zneužívanie drogami, alkoholom alebo tým, že im dávajú šancu nahradiť bolesť, ktorú spôsobujú.
Neoznámenie týrania alebo nevyhľadanie lekárskej starostlivosti pre zranenia je bežné pre tie obete, ktoré nechcú dostať svojho násilníka do problémov. Mnohí sa tiež nechcú vyjadriť alebo odmietnu podať trestné stíhanie. Aj toto môže byť spôsob, ako prejaviť lojalitu.
Keď to vyzerá, že ich zneužívanie bude odhalené, páchatelia a budú obzvlášť tvrdo biť za trest a snažia sa zdiskreditovať charakter svojej obete. „Rovnaké kúzlo, ktoré použili na získanie svojej obete, použijú aj na získanie podpory od vonkajšieho sveta. Keď sa stretnete s dvoma ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú „skutočnou obeťou“, hľadajte toho, kto trvá na tom, že má navrch,” radí kriminologička.
Spochybňuj svoje presvedčenie o rodových stereotypoch
Nedávno sa zvýšila pozornosť a podpora mužským obetiam zneužívania. Jedným z hlavných dôvodov, prečo to trvalo tak dlho, je škodlivý účinok dlhodobých rodových stereotypov: mužskosť rovná sa spoľahlivosť, sila a moc a ženskosť rovná sa závislosť a emocionálna nestabilita.
Podľa týchto stereotypov je takmer nemožné, aby sa muž stal obeťou. „V rozhovoroch mi mužské obete povedali, že nemajú problém s tým, že im uveria, ale mali pocit, že polícia vnímala riziko ujmy ako nižšie, ak bola páchateľkou žena. Zneužívanie partnera je o oveľa viac než len o fyzických útokoch. Muži aj ženy sú schopní zneužívania. Väčšina obetí sú ženy, pretože existujúce sociálne systémy – ako napríklad tradičná rodinná štruktúra, ktorá obmedzuje ženy v domácnosti – umiestňujú mužov ako dominantných.
Hoci uznávame, že mužské obete sú bežné, musíme si dávať pozor na tendenciu veriť, že mužský hlas je najspoľahlivejší. Je tiež bežné, že páchatelia, bez ohľadu na pohlavie, budú presvedčivo hrať úlohu zbavenej moci. Niektorí môžu použiť verejnú tvár, ktorá ostro kontrastuje s ich súkromnou a vyžaruje z nej sofistikovanosť a šarm. Takto môžu získať pozorovateľov na svoju stranu a zdiskreditovať svoju obeť.
Rozpoznať emocionálne a psychické týranie
Emocionálne a psychické týranie je často nepochopené, niekedy aj políciou. V rozhovoroch policajti často navrhli, že dôvodom, prečo sa niekto stane obeťou, je užívanie návykových látok alebo zlé duševné zdravie, namiesto toho, aby uznali, že tieto problémy sú často výsledkom zneužívania.
„Demontáž duševných schopností obete je základnou stratégiou zneužívania. Obete bežne opisujú pomalý pokles do nestability v rukách kompetentného páchateľa. „Gaslighting“ je nástroj manipulácie, ktorý sa používa na narušenie a popretie zmyslu pre realitu obete, čo v nej zanechá krehký pocit seba samého a neschopnosť sociálne fungovať.”
Napriek týmto vplyvom na duševné zdravie a stereotypom o obetiach domáceho týrania sú ľudia, ktorí zažívajú týranie intímnym partnerom, zvyčajne odolní a vynaliezaví. Obete sa často opisujú ako silné a nezávislé. „Nikdy som si nemyslel, že by sa niekto ako ja mohol stať obeťou domáceho násilia,“ je známy refrén.
Svojmu násilníkovi sa často postavia na odpor, niekedy s fyzickou odplatou, ale to by sa nemalo zamieňať s páchaním násilia. Ak osoba, ktorá prežila, znie pri rozprávaní svojich skúseností neisto a rozpačito, je to pravdepodobne preto, že to tak je – ich realita a skúsenosti boli popreté.
„Ak zareagovali unáhlene alebo dokonca násilne, je to preto, že ich odolnosť bola testovaná až do bodu zlomu. A ak sa zdá, že majú problémy s duševným zdravím, zamyslite sa nad tým, prečo by to tak mohlo byť. Je možné, že boli opakovane a brutálne emocionálne a psychologicky napadnutí,“ dodala na záver odborníčka.
