Možno sa nachádza aj medzi tvojimi správami a ani o tom nevieš. Samozrejme, účelom tohto článku nie je to, aby si začal podozrievať úplne každého, ale niekedy je lepšie mať sa na pozore. Predsa len, asi nikto z nás by nechcel byť na hľadáčiku nejakého sériového vraha, no nie?
Investigatívny kriminalista Christopher Berry-Dee je už dlhšie známy vyšetrovateľ, ktorý sa pohybuje okolo vrážd už nejaký ten piatok. Okrem toho sa počas svojej kariéry ocitol v situáciách, v ktorých stál zoči-voči nebezpečným ľuďom.
Mnohí majú lovecké terény
Existuje mnoho sériových vrahov, či už sa o nich hovorí alebo nie. Mnohí z nich ale podľa kriminalistu majú vlastné lovecké terény, v ktorých si hľadajú svoje obete a maľujú im na chrbát pomyselný terč bez toho, aby o tom vedeli. Tento typ sériových vrahov prirovnal k Johnovi Edwardovi Robinsonovi, ktorého označujú ako prvého internetového sériového vraha, pretože na svoju temnú záľubu využíval najmä online chatovacie miestnosti, v ktorých si hľadal svoje obete. A keďže to len pri hľadaní nezostalo, v roku 2003 bol uznaný vinným z troch vrážd, ktoré spáchal v Kansas City a jeho okolí. Za dve z nich dostal trest smrti. Tomu sa podľa všetkého vyhol, pretože v roku 2005 sa priznal k ďalším piatim vraždám, ktoré spáchal v Missouri, píše sa na portáli Unilad.
Internet ako raj pre vrahov
„Mnohí muži sú ako John, a na účely sériového vraždenia využívajú práve internet. Zapájajú sa do chatovacích miestností najmä ako niekto iný, napríklad ako podnikateľ, ktorý láka osamelé ženy k sebe a následne ich zabíja,“ povedal Berry-Dee. Ľudia majú vo zvyku podceňovať nástrahy na internete a niekedy až príliš dôverujú ľuďom, často úplne neznámym. Pritom ani netušia, kto sa v skutočnosti skrýva na druhej strane a čo sa z nevinne vyzerajúceho stretnutia môže napokon vykľuť.
Lovia obete ako zver
Sériových vrahov môžeme prirovnať k predátorom, ktorí si vždy vytipujú najslabších jedincov, ktorí sú osamelí a dôverčiví. A internet je niekedy práve tým miestom, kde si obete môžu hľadať. „Vrahovia majú lovecký revír ako zviera, vedia, kde je korisť alebo kde plávajú ryby a to im uľahčuje nahodiť sieť,“ hovorí kriminalista.
Ak ti aj napíše nejaký podnikateľ, ktorý sa ťa snaží dostať na osobné stretnutie, radšej sa s ním stretni na verejnom mieste, kde sa motá veľa ľudí okolo. Ak sa už teda rozhodneš s niekým cudzím stretnúť. „Vedia, kde ich plánovaná korisť pláva v húfoch, vyňuchajú ju a budú sledovať a čakať. Potom si vyberú slabšieho zo stáda alebo toho, ktorý opustil skupinu,“ vysvetľuje kriminalista.
Samozrejme, neznamená to, že sa musíš otáčať na každom rohu a báť sa vychádzať z domu či žiť svoj život. Treba si len uvedomiť, že internet založený s pôvodne dobrým úmyslom už nie je miestom, kde môžeš veriť všetkým. Vieš, ako sa hovorí – dôveruj, ale preveruj.
