K spokojnosti tu neschádzalo nič. Ani veža s luxusným výhľadom, koreňová čistička odpadových vôd alebo práčka, ktorú poháňa kinetická energia vĺn.To všetko bolo dielom jedného ambiciózneho človeka, ktorý zbytočne neutrácal. Na vytvorenie umelého ostrova, na ktorom si vystaval dom, využíval predovšetkým odpadový materiál. Pevnú pôdu pod nohami doslova vytvoril z vecí, ktoré iní vyhodili.
Tých necelých 750 metrov štvorcových súše sa vznášalo na hladine hlavne vďaka PET fľašiam. Do základov ostrova ich k drevenej konštrukcii sieťami postupne nadviazal na 150 000, uvádza iDnes.cz.
Umelý ostrov pri Mexiku
Umelec Richart Sowa, síce pochádza z Teeside County v britskom Middlesbrough, ale už dávno mu zavoňala exotika. Na sklonku deväťdesiatych rokov sa preto presťahoval do slnečného Mexika. Do krajiny, ktorá má veľmi liberálne stavebné zákony. Chcel tu totiž do praxe previesť jednu myšlienku, ktorá mu nedávala spať – vytvorenie udržateľného a sebestačného bývania, domu kompletne vystavaného z recyklovaných materiálov.
Stavebnou parcelou sa mu stal záliv pri ostrove Isla Mujeres. Tu, zhruba tridsať metrov od brehu, začal vytvárať stavbu, ktorá spočiatku vzbudzovala skôr rozpaky až pohoršenie. Tvorili ju totiž odpadky zozbierané po okolitých plážach. Plastovým fľašiam, ktoré by inak odnášal vietor do mora, dával nový zmysel. Recykloval ich tu ako stavebný materiál.
Divoko rastúce mangrovy
„Stavba plávajúceho ostrova znie ako veľmi komplikovaný projekt, ale celý postup bol prekvapivo jednoduchý,“ vysvetľuje Sowa. Zviazané plastové fľaše slúžili ako nadnášajúce bóje. Na ne potom pristaval drevenú plošinu, pram, ktorý následne zasypal pieskom. Po pridaní jedenástich starých pneumatík a vysypaných stavebných sutí si celá konštrukcia trochu sadla a vyvážila sa.
Spolu s tým budoval aj záhradu. Najprv kríky v kontajneroch, neskôr divoko rastúce mangrovy a nakoniec sadil aj stromy. Postupne korene prerástli základy a spevnili tak celú odvážnu stavbu. „Časom väčšina dreva v podloží zhnila, ale to vôbec nevadilo,“ hovorí Sowa. Ostrov už držali pohromade korene, ktoré sa ovinuli okolo plastov. Zabezpečovali štrukturálnu stabilitu, tieň i časť potravy. Podobne viacúčelové tu bolo vlastne všetko.
Dvojposchodový dom zo stavebného odpadu
Napríklad dvojposchodový dom, vystavaný prevažne z recyklovaných materiálov. Že si tvorí bývanie z plechov, dosiek, pneumatík a ďalších zvyškov z demolácií domov na ostrove, umelcovi vôbec neprekážalo. „Znižuje to celkové množstvo vznikajúcich odpadov, a tiež to šetrí veľa peňazí,“ tvrdí.
Ostrov z odpadov, ktorý dokončil v roku 2008, bol len prvou kapitolou jeho sna o sebestačnosti. Pokračoval ďalej inštaláciou malej solárnej elektrárne, prepracovaným systémom odberu a uchovávania dažďovej vody. A tiež pestovaním byliniek, zeleniny, banánovníkov, pistácií. Zaujímalo ho, či sa mu podarí vytvoriť skutočne udržateľné bývanie.
Na pečenie využíval solárnu rúru, experimentoval s koreňovou čističkou odpadových vôd, skúšal hydroponické pestovanie rastlín a varenie z vodných rias. A vyhral si aj s komfortom. Zostrojil tú malú vírivku a pri nej vytvoril miniatúrnu pláž.
Atrakcia pre turistov
Nevšedná forma ekologického bývania na umelom ostrovčeku lákala zvedavých turistov, a tak si na Joyxsee čoskoro jazdili pre inšpiráciu nadšenci z celého sveta. Sowa, ktorý tu žil spolu s dvoma psami, ich po svojom miniatúrnom kráľovstve ochotne vykonával, a poskytoval tu aj ubytovanie.
Ukázalo sa, že konštrukcia nemá problém ani s ôsmimi obyvateľmi. Ale bez práce to úplne nebolo. Ostrov si žiadal pravidelnú údržbu, aby sa nerozpadol. Občas bolo treba PET fľaše meniť či dopĺňať, alebo chytať tie, ktoré sa od ostrova oddelili.
Pokiaľ sa dnes vyberieš k zálivu na Isla Mujeres, fantastický zelený ostrov tu už bohužiaľ nenájdeš. V roku 2018 ho totiž fatálne poškodil hurikán. A miestne úrady už znovu stavbu, ktorú označili za zdroj odpadkov, obnoviť nepovolili.
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk
