Sadneš do auta, na telefóne alebo obrazovke v palubnej doske naťukáš cieľovú destináciu a už len počúvaš navigáciu. Alebo nevieš odlepiť nos od mobilu, keď sleduješ, kde presne sa nachádza kuriér s tvojim tovarom či donáškou jedla.
To sú len dva najčastejšie momenty, kedy sa stretávame s GPS, technológiou, za ktorou stojí syn slovenských migrantov. Prečítaj si, ako vyzerala jeho životná cesta z New Yorku až k spolupráci k najväčším kapacitám svojej doby.
{article}76029{/article}
Narodil sa do slávnej rodiny
Ivan Alexander Getting sa narodil 18. januára 1912 do rodiny slovenských imigrantov z Bytče. Aj keď sa narodil v New Yorku, vyrastal v Pittsburghu. Jeho otec Milan Getting sa veľkými písmenami zapísal do histórie Československa. Bol nielen politicky činný, ale aj výraznou mierou prispel ku vzniku Československej republiky.
Vydával noviny Slovenský Sokol a počas prvej svetovej vojny organizoval v Spojených štátoch kampaň, ktorá vyvrcholila návštevou Tomáša Garrigua Masaryka. Getting bol zároveň aj jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918, vďaka ktorej vzniklo Československo. Práve preto sa o rok neskôr celá rodina dočasne presťahovala späť na Slovensko.
Tu Getting pomáhal s vytvorením vlády a prestavbou krajiny. Žili na Rybnom námestí v Bratislave, takže Ivan s bratmi navštevovali slovenské školy. Po návrate do Spojených štátov už jeho otec prichádzal ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone. Vtedy ešte netušil, že jeho syn ho kariérne neporovnateľne predbehne.
{embed_photo}42955{/embed_photo}
Talentovanejší ako otec
Ivana to už v mladosti ťahalo k technických vedám a hlavne k fyzike. Mal len 11 rokov, keď zostrojil svoje prvé rádio. Dokonca vyhral aj súťaž pre mladých fyzikov, ktorú organizoval Thomas Alva Edison. To mu zabezpečilo bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie, ktorý je vo svete známy pod skratkou MIT.
Absolvoval stáž na Oxforde, na Harvade pracoval na jadrovej prístrojovej technike a kozmických lúčoch a neskôr opäť na MIT, kde si našiel útočisko v laboratóriu žiarenia. Vďaka tomu všetkému získal počas druhej svetovej vojny dôležité miesto poradcu ministra vojny Henryho Stimsona, ktorému radil vo veciach vojenského použitia radaru. Stal sa vedúcim oddelenia riadených striel a vojenských radarov.
Bola to práve Gettingova skupina, ktorá vyvinula prvý radar automatického mikrovlnného sledovania riadenia paľby, SCR 584. Ten chránil Londýn pred nacistickými bombami. Aby si si vedel lepšie predstaviť, o čo išlo, tak 28. augusta 1944 bolo na Londýn vypálených 104 rakiet. 68 zničilo delostrelectvo pomocou SCR 584, 16 bolo zničených inými prostriedkami a 16 minulo cieľ.
{article}65769{/article}
Otec GPS
Počas kórejskej vojny v roku 1950 sa stal asistentom pre plánovanie rozvoja, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti. Okrem toho pôsobil vo výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. Jeho kariéra bola skutočne oslnivá.
Getting bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému, ktorý celý svet pozná pod skratkou GPS. Keď bol v Raytheone, dohliadal na vývoj prvého troj-dimenzionálneho systému na určenie polohy podľa časového rozdielu príchodu.
Na žiadosť ministerstva vzdušných síl sa v roku 1960 stal zakladajúcim prezidentom Aerospace Corporation, kde pôsobil sedemnásť rokov. Spoločnosť mala využívať všetky zdroje modernej vedy a techniky na dosiahnutie pokrokov v oblasti balistických rakiet a kozmických systémov. Tu plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov a raketovými systémami prispel aj do modulov NASA Mercury a Gemini.
{embed_vast_YT}https://youtu.be/FU_pY2sTwTA{/embed_vast_YT}
Počas pôsobenia v Aerospace Corporation dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch. Okrem svojich technických prínosov do GPS bol Getting neúnavným obhajcom tohto projektu, a to aj napriek prvotnému odporu zo strany Pentagónu.
Obrovská kapacita
Aby toho nebolo málo, bol tiež zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl a predsedal výboru pre elektroniku. V roku 1978 pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov. Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane.
Getting bol okrem toho ešte aj zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl a predsedal výboru pre elektroniku. V roku 1978 pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov. Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane. Ivan Alexander Getting zomrel 11. októbra 2003 v kalifornskom Coronade.
