Za posledné desaťročie genetici objavili DNA, ktorá sa podieľa na kľúčových črtách psov, ako je veľkosť a variácia srsti. Zdá sa, že časť ich DNA súvisí s osobnosťou. Len málo štúdií však priradilo konkrétne správanie k špecifickým génom. „Došlo k pozoruhodnej explózii štúdií, s výnimkou behaviorálnych štúdií,“ hovorí pre Science Robert Wayne, evolučný biológ z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
Priateľskejší pes
Vedci už vedia, že psy sú v porovnaní s vlkmi hypersociálne. Ukázala to aj štúdia, v ktorej pozorovali správanie 10 psov rôznych plemien a 10 vlkov v zajatí, ktorých odchoval človek. Aj vlky aj psy vítali ľudských návštevníkov, ale psy pokračovali v interakcii s ľuďmi oveľa dlhšie ako vlci, aj keď ich návštevnici boli cudzí ľudia.
Vedci sa potom obrátili na ľudí s Williamsovým-Beurenovým syndrómom, vývojovou poruchou, ktorá vedie k mentálnemu postihnutiu a špecifickému vzhľadu, no zároveň sú ľudia s týmto syndrómom veľmi priateľskí a dôverčiví.
Syndróm je spôsobený stratou časti chromozómu 7. Genetička z Princetonskej Univerzity Bridgett von Holdt sa zamerala na tento úsek DNA, pretože predtým zistila, že táto oblasť, ktorá sa nachádza na psom chromozóme 6, sa zdala byť dôležitá v evolúcii psov. Vedkyňa sa rozhodol zistiť, či táto DNA bola zodpovedná za priateľskosť psov.
Narušená DNA
„Takmer každý pes a vlk, ktorých DNA sme sekvenovali, mali inú zmenu,” hovorí vonHoldt. Ľudia s Williams-Beurenom tiež vykazujú veľké rozdiely v tejto čati.
Hypersociálne psy mali viac narušenú DNA ako rezervovanejšie vlky, uvádza tím v Science Advances. Narušenie génu pre proteín nazývaný GTF21, ktorý reguluje aktivitu iných génov, bolo spojené s najsociálnejšími psami.
„V istom zmysle je to prvý dôkaz, ktorý objavuje gény súvisiace s vysokou spoločenskou schopnosťou psov,” hovorí Takefumi Kikusui, odborník na správanie zvierat na Azabu University v Sagamihara.
Kritika
Niektorí odborníci si však myslia, že štúdiu je potrebné rozšíriť na viac psov a vlkov, aby si boli istí závermi. S tak malým počtom jednotlivcov „sú asociácie v tomto bode nanajvýš sugestívne,” uzatvára Per Jensen, behaviorálny genetik z Linköping University vo Švédsku.
