Jody Smith trpel fyzickou poruchou, ktorá spôsobila zlyhanie nervového systému. Strach zo smrti mu pohltil všetky myšlienky, spôsobil mu úzkosti a výrazne ovplyvnil duševnú energiu.
Strach cítil
Mužovi museli vyoperovať časť mozgu. Išlo o pravú amygdalu (umiestnená v strednej časti spánkového laloku). Je to menšia zbierka buniek, ktorá analyzuje zmyslové informácie a je v určitých situáciách zodpovedná za spúšťanie určitých emócií, ktoré sú väčšinou spájané so strachom.
Teraz má Jody Smith 32 rokov a strach vôbec necíti. Aspoň na prvotnej, fyziologickej úrovni sa stal nebojácnym.
„Keď hovorím, že už necítim strach, používam toto slovo na opísanie veľmi jedinečného pocitu. Ľudia opisujú veľa vecí slovom strach, napríklad – bojím sa dievčat, bojím sa zlyhania – ale ja hovorím o strachu, ktorý by ste pociťovali, keď čelíte smrti alebo vážnemu zraneniu. To je strach, ktorý mi bol doslova odstránený,“ vyjadril sa Smith na portáli Vice.
Mal epilepsiu
Epilepsia mu bola diagnostikovaná vo veku 26 rokov. Trikrát denne prežíval krátke, intenzívne emocionálne pocity, ktoré spôsobovali to, že stále mal pocit, akoby sa malo stať niečo zlé. Spustila sa panika a reakcia bojuj alebo uteč. Dokonca aj pre niekoho, kto celý život bojoval s úzkosťami a existenčným strachom, to bola nová situácia.
Zo začiatku sa nevedelo, že tieto stavy sú spôsobené epileptickými záchvatmi, keďže väčšinou išlo len o drobné nepríjemnosti. Avšak zhoršovalo sa to.
Raz začal pociťovať príznaky na rodinnom stretnutí. Ospravedlnil sa, išiel sa von nadýchať čerstvého vzduchu a stratil vedomie. „O dvadsať minút prišiel a zistil, že sa potácal a plazil sa po susedovom dvore ako opitý. Sotva si to pamätá,“ uvádza sa na portálie Vice. Neskôr pre túto udalosť špecialista diagnostikoval, že ide o epilepsiu.
Operácia mala zabrániť zhoršeniu
„Operácia bola jedinou možnosťou, ako zabrániť tomu, aby sa záchvaty zhoršili, pokračovali v poškodzovaní môjho mozgu alebo ma potenciálne zabili,“ opisuje Smith.
Dva roky sa snažil svoj stav liečiť rôznymi liekmi, avšak bez úspechu. Iná možnosť ako operácia nebola.
Zákrok sa skladal z dvoch stupňov. Ako prvé lekári implantovali sondy hlboko do mozgu a následne sa týždeň snažili vyvolať epileptický záchvat, aby mohli nájsť tú časť, ktorá spôsobovala problémy. Smith opisuje, že sa úmyselne mučil, aby vyvolal záchvat. Mučenie predstavovalo počúvanie Skrillexa v plnej hlasitosti namiesto spánku. Lekári mu mali predpísať aj pivo.
Po týždni
Keď ubehlo sedem dní, lekári sa po neuropsychologickom vyšetrení rozhodli, že sa zamerajú na temporálny lalok. Odstránili prednú polovicu pravého temporálneho laloku, pravú amygdalu a následne mu hlavu zošívali späť. Po troch dňoch mohol Smith z nemocnice odísť. Smith spomína, ako si hneď všimol, že niečo je inak.
„Hneď po operácii som bol úplne iný. Bol by som vystresovaný zvukmi, ktoré by predtým vyvolali záchvat,“ opisuje pre portál Vice.
Až v priebehu dvoch týždňov si všimol, že jeho dlho pretrvávajúci strach z prázdnoty zmizol. Už viac nepociťoval strach, že nakoniec zomrie. Až viac ako po roku od operácie si uvedomil, do akej miery sa jeho strach vytratil.
Nebál sa ani v ohrození
To, že úplne stratil schopnosť báť sa v život ohrozujúcich situáciách dokazuje aj udalosť, ktorá sa stala v deň, keď prechádzal Newarkom v štáte New Jersey. Náhodná žena zakričala na skupinu, ktorú tvorili piati muži a ukazovala na neho. Skupina sa priblížila k Smithovi, roztiahli sa cez celý chodník. Smith vedome, bez akejkoľvek neistoty vedel, že sa ho chystajú napadnúť, ale napriek tomu, aby sa triasol, krčil, kráčal úplne nenútene rovno pri nich. Nebol prekvapený len Smith, ale aj prípadní útočníci. „Zjavne ich zasiahol môj nedostatok strachu,“ povedal.
Začal experimentovať
Samozrejme, u niektorých ľuďoch by sa vyvinula chuť začať experimentovať, pokiaľ táto nebojácnosť siaha. Smith tiež začal testovať, kde siahajú jeho hranice. Preto sa vystavil scenárom, ktoré ho v minulosti desili. Smith sa snažil nájsť búšenie srdca, keď stojíš na rímske priepasti, spotené dlane či mravčenie v nohách.
„Ako vášnivý turista sa často ocitám v blízkosti útesov a zážitok zo strachu v ich blízkosti bol jednoznačne iný. Stále som nechcel spadnúť a stále by som sa cítil v napätí, keby som sa začal šmýkať pri škrabaní, ale necítil som v tom ten strach,“ opisuje.
„Vtedy som začal trochu experimentovať s mojím strachom. Úmyselne som kráčal k útesom, aby som videl, čo by povedali moje inštinkty,“ pokračoval.
Doktor povedal, že to dáva zmysel
Doktorka Sanne van Rooij, odborná asistentka psychiatrie a behaviorálnych vied na Emory University v Spojených štátoch, sa roky venuje štúdiu amgdaly. Tvrdí, že je možné, že Smith po operácii necíti strach.
„Zdá sa veľmi pravdepodobné, že ablácia pravej amygdaly by mohla viesť k tomu, že niekto už nebude pociťovať strach,“ vyjadrila sa pre Vice.
„Bazolaterálna amgdala je nevyhnutná na spracovanie strašných podnetov a ich kombináciu s kontextovými informáciami z hipokampu,“ pokračuje.
Zároveň dodáva, že „odstránenie celej pravej amgdaly by mohlo drasticky ovplyvniť tento proces a viesť k tomu, že jednotlivec už nebude pociťovať strach, keď dostane zmyslové informácie, ktoré zvyčajne spúšťajú reakciu strachu.“
Chce sa vyhnúť chybám
Smith je stále schopný interpretovať, analyzovať situácie a zisťovať, čo robiť, aby sa vyhol situácii, v ktorej by bol v ohrození. „Stále nechcem robiť chyby. Stále cítim túžbu vyhnúť sa ublíženiu. Ale inštinkt vyhýbania sa ublíženiu je takmer preč,“ uzatvára.
