Krémové karbonátové stĺpy a z temnoty sa dvíhajúca členitá krajina s vežami. Takto vyzerá Stratené mesto hlboko v oceáne, ktoré sa nachádza západne od Stredoatlantického hrebeňa. Veže mesta vo svetle vozidla, ktoré ich skúma, pôsobia ako priezračne modré. Ich veľkosť je rôzna, pohybuje sa od veľkosti malých muchotrávok až po veľkolepé, 60 metrov vysoké monolity. Informácie priniesol portál Science Alert.
Objavili ho dávnejšie
Stratené mesto je hydrotermálne pole, ktoré vedci objavili ešte v roku 2000. Leží v 700 metrovej temnej hĺbke oceánu a zároveň je jediné najdlhšie žijúce ventilačné prostredie, aké doposiaľ objavili. Už 120 tisíc na tomto unikátnom mieste dochádza k reakcii plášťa s morskou vodou, pri čom sa vylučuje vodík, metán či iné rozpustné plyny.
Priestor je charakteristický extrémnymi podmienkami, aké sa v morskom prostredí nikdy predtým nevyskytli. Je to tiež priestor pre faunatické biotopy, kde sa našli mnohé bezstavovce, ktoré sa nachádzali v štrbinách veží z karbonátu, píše sa na portáli Lost City Washington.
Hydrotermálne polia sa môžu pravdepodobne vyskytovať aj v iných oceánoch, ale v nich zatiaľ objavené neboli. Stratené mesto je unikátne najmä v tom, že ako prvé bolo objavené pomocou vozidiel ovládaných na diaľku.
Prieduchy v Stratenom meste produkujú uhľovodíky, ktoré ale nevznikli z oxidu uhličitého, ktorý sa nachádza v atmosfére či zo slnečného žiarenia. Vznikli chemickými reakciami, ku ktorým dochádza na hlbokom morskom dne. A keďže tieto uhľovodíky sú stavebnými prvkami života, je tu možnosť, že život mohol vzniknúť práve v takomto prostredí, a to nielen na našej planéte. „Toto je príklad typu ekosystému, ktorý by mohol byť aktívny na Encalade alebo Európe práve v túto sekundu,“ opísal ešte v roku 2018 mikrobiológ William Brazelton, pričom narážal na mesiace Saturnu a Jupitera.
Nie je rovnaké ako podmorské sopky
Stratené mesto je ekosystém, ktorý ale nie je závislý na teple magmy, ako to býva v podmorských sopečných prieduchoch, ktoré výskumníci nazvali ako čierne dymovnice. Tieto čierne komíny produkujú najmä minerály, ktoré sú bohaté na železo a síru, zatiaľ čo veže v Stratenom meste produkujú 100-krát viac vodíka a metánu. Okrem toho, veže v Stratenom meste sú oveľa väčšie, čo môže byť znakom, že fungujú omnoho dlhšie. Najväčší monolit je pomenovaný po gréckom bohu mora, Poseidon, a je vysoký viac ako 60 metrov.
Výskumníci z Washingtonskej univerzity tieto prieduchy opísali ako „plačúce“ tekutinou, ktoré vytvárajú „zhluky jemných, mnohostranných karbonátových výrastkov, ktoré sa tiahnu von ako prsty obrátených rúk.“
Vyžaduje si ochranu
Čo je možno najzvláštnejšie je, že mesto aj napriek extrémnemu charakteru prostredia je stále plné života, preto výskumníci tvrdia, že by malo byť v centre pozornosti a hlavne ochrany. Tvrdenie vzniklo aj na základe faktu, že vedci nie sú jediní, čo sa o mesto zaujímajú. V roku 2018 totiž Poľsko získalo práva na ťažbu v tomto priestore. Síce hydrotermálne polia nie sú zdrojom vzácnych surovín, zničenie okolia by mohlo mať negatívne následky.
Vedci varujú, že akékoľvek výrony spôsobené ťažbou by mohli biotop veľmi jednoducho zaplaviť. Preto odborníci žiadajú, aby Stratené mesto bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva, aby sa zabránilo jeho zničeniu. Hoci, môže sa stať, že niektorých ľudí nezastaví ani to.
