Vedia huby urobiť z ľudí zombie a spôsobiť pád civilizácie? Po pandémii covidu-19 a popularite seriálu aj hry The Last of Us sa táto otázka núka tak trocha prirodzene, píše sa na webe iDnes.cz.
Predstav si hubu, ktorá svoje obete premení na zombie po tom, čo jej spóry preniknú do tela. Ako huba rastie, začne sa zmocňovať mysle svojho hostiteľa, kým nestratí kontrolu a nie je prinútený vyhľadať vyvýšené miesto. Parazitická huba požiera svoju obeť zvnútra, získava z nej živiny a pripravuje sa na veľké finále, opisuje server BBC.
Potom nasleduje scéna znepokojivejšia než ten najdesivejší horor - obeti rastie z hlavy úponok huby. Tá svoje okolie zasype spórami, čím na osud zombie odsúdi ďalších. Znie to ako dielo fikcie, ale ríša húb, plesní a kvasiniek je odlišná od rastlín a živočíchov – zahŕňa všetko od jedlých typov až po parazity, ktoré vyzerajú ako keby vystúpili z nočnej mory.
Parazitické huby z rodov žezlovky (cordyceps a ophiocordyceps) naozaj existujú. Britský prírodovedec David Attenborough v jednom z dielov seriálu Zázračná planéta pozoruje, ako jedna z týchto húb ovláda mravce.
Zábery zombie hmyzu inšpirovali tvorcov videohier The Last of Us a teraz aj úspešný televízny seriál, ktorý vychádza z rovnakej zápletky.
Ako vo videohre, tak v seriáli sa parazitická žezlovka vrhne miesto na svoje obvyklé hmyzie obete na ľudí. Následná pandémia vedie k celosvetovému kolapsu. Je ale v reálnom svete pravdepodobné, aby húsenica alebo iná huba spôsobila katastrofu takého rozmeru?
„Myslím, že na vlastné riziko plesňové ochorenia podceňujeme,“ domnieva sa Neil Stone, lekár a odborník na tento typ ochorenia z londýnskej Nemocnice pre tropické choroby. Svet je podľa neho úplne nepripravený takej pandémii čeliť.
Nebezpečné huby a plesne
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vlani v októbri vydala svoj prvý zoznam životu nebezpečných húb a plesní. Milovníci The Last of Us si môžu vydýchnuť – žezlovka v ňom nie je.
Mikrobiologička Charissa de Bekkerová z univerzity v Utrechte skúma, ako húsenica vytvára z mravcov zombie, a tvrdí, že si nevie predstaviť, že by sa to isté stalo ľuďom. „Naša telesná teplota je jednoducho príliš vysoká na to, aby sa väčšina húb mohla príjemne usídliť a rásť – to platí aj pre žezlovky,“ povedala.
„Nervová sústava (hmyzu) je jednoduchšia ako naša, takže je určite jednoduchšie zmocniť sa ich mozgu ako nášho. Líšia sa aj ich imunitný systém,“ uvádza de Bekkerová. Väčšina druhov húseníc sa po milióny rokov vyvíjala tak, aby sa špecializovala na infekciu jediného druhu.
„Bola by to naozaj zásadná zmena, keby táto huba dokázala preskočiť z hmyzu na nás a spôsobiť infekciu,“ hovorí de Bekkerová.
Smrteľné dopady
Z miliónov druhov plesní a húb len hŕstka spôsobuje rôzne ochorenia. Niektoré z nich ale môžu byť oveľa horšie, než bežná mykóza chodidiel alebo nechtov na nohách. Huby a plesne ročne zabijú okolo 1,7 milióna ľudí – to je zhruba trikrát viac ako malária.
WHO určila 19 typov plesní a húb, ktoré podľa nej predstavujú závažné nebezpečenstvo. Je medzi nimi okrem iného Candida auris, kvasinka, ktorá keď sa dostane do tela, môže napadnúť krv, nervovú sústavu a vnútorné orgány. WHO odhaduje, že po nákaze zomrie až polovica ľudí.
Proti antimykotikom je Candida auris rezistentná a niektoré infekcie odolávajú všetkým dostupným liekom. Prenáša sa hlavne cez kontaminované povrchy v nemocniciach, kde priľne na hadičkách od infúzie alebo manžetách od prístrojov na meranie krvného tlaku. Len ťažko sa jej dá zbaviť, občas sa musia uzavrieť celé nemocničné oddelenia – ako bolo nutné už aj v Británii.
Ďalšia smrtiaca huba - kryptokokus tvárny - sa dokáže dostať do nervového systému a spôsobiť devastujúcu meningitídu. Choroba mukormykóza, za ktorú môže ľudovo povedaná čierna pleseň, zase požiera našu tkanivo tak rýchlo, že na tvári utvorí veľké pôvodné rany.
