Koronavírus stráca 90 % svojej schopnosti infikovať 20 minút po tom, čo sa dostal do vzduchu – pričom najviac sa oslabí v priebehu prvých piatich minút. Naznačujú simulácie toho, ako vírus prežíva vo vydychovanom vzduchu.
Testy ale neboli vykonané pre variant omikron. Píše The Guardian.
Tieto zistenia znovu zdôrazňujú význam prenosu koronavrírusu na krátku vzdialenosť, pričom najúčinnejším prostriedkom prevencie infekcie je fyzický odstup a nosenie rúška. Vetranie, aj keď je stále užitočné, má pravdepodobne menší vplyv.
„Ľudia sa zameriavali na zle vetrané priestory a obávali sa šírenia koronaviru vzduchom na mnoho metrov alebo cez celú miestnosť. Nehovorím, že sa to nedeje, ale stále si myslím, že najväčšie riziko expozície je, keď ste pri niekom blízko,“ vysvetlil profesor Jonathan Reid, riaditeľ Centra pre výskum aerosólov Bristolskej univerzity a hlavný autor novej štúdie, ktorá sa ale doteraz nezaoberala omikronom. „Keď sa vzdialite, nielenže sa aerosól zriedi, ale je v ňom aj menej infekčného vírusu, pretože vírus v priebehu času stráca infekčnosť.“
Štúdia, ktorá ukázala, čo sa deje s aerosolom počas procesu vydychovania
Až doteraz boli naše predpoklady o tom, ako dlho vírus prežíva v malých kvapôčkach vo vzduchu, v tzv. aerosoloch, založené na štúdiách, ktoré analyzovali rozprašovanie vírusu do uzavretých nádob tzv. Goldbergových bubnov, ktoré sa otáčajú, aby sa kvapôčky udržali vo vzduchu. Pri použití tejto metódy americkí vedci zistili, že nákazlivý vírus je možné detekovať ešte po troch hodinách. Také experimenty však presne nereplikujú to, čo sa deje, keď kašleme alebo dýchame.
Namiesto toho vedci z Bristolskej univerzity vyvinuli prístroj, ktorý im umožnil vytvoriť ľubovoľný počet malých častíc obsahujúcich vírus a jemne ich levitovať medzi dvoma elektrickými krúžkami po dobu od 5 sekúnd do 20 minút, pričom prísne kontrolovali teplotu, vlhkosť a intenzitu UV žiarenia v ich okolí. „Je to prvýkrát, čo sa niekomu podarilo skutočne simulovať, čo sa deje s aerosólom počas procesu vydychovania,“ vysvetlil Reid.
Vlhkosť vzduchu
Štúdia, ktorá zatiaľ nebola recenzovaná, naznačila, že akonáhle vírusové častice opustia relatívne vlhké prostredie pľúc bohaté na oxid uhličitý, rýchlo strácajú vodu a vysychajú a prechod na nižšiu hladinu oxidu uhličitého je spojený s rýchlym zvýšením pH. Oba tieto faktory narúšajú schopnosť vírusu infikovať ľudské bunky, ale rýchlosť vysychania častíc sa líši podľa relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu.
Keď bola táto vlhkosť nižšia ako 50 % - podobná relatívne suchému vzduchu, ktorý sa nachádza v mnohých kanceláriách - vírus stratil polovicu svojej infekčnej schopnosti počas 10 sekúnd, potom bol pokles pomalší a trvalejší. Pri vlhkosti 90 % - čo zhruba zodpovedá vlhkosti v pare alebo v sprche - bol pokles infekčnosti pozvoľnejší, po piatich minútach zostalo infekčných 52 % častíc a po 20 minútach klesla infekčnosť na približne 10 %.
Teplota vzduchu nemala na vírusovú infekčnosť žiadny vplyv, čo je v rozpore so všeobecne rozšíreným názorom, že prenos vírusu je nižší za teplého počasia.
Testy s omikronom vykonajú až budúci týždeň
„Znamená to, že ak sa dnes zídem s priateľmi na obed v reštaurácii je pravdepodobné, že hlavné [riziko] budem predstavovať pre nich a oni pre mňa. Väčšinou nie som ohrozený niekým na druhej strane miestnosti,“ ozrejmil Reid. Dodal, že je preto dôležité nosiť rúško v situáciách, keď ľudia nemôžu dodržiavať rozostupy.
Rovnaké účinky boli pozorované u všetkých troch variantov vírusu Sars-CoV-2, ktoré tím doteraz testoval, vrátane variantu Alpha. Lenže až budúci týždeň začnú pokusy s variantom omikron.
