Vedci prvýkrát odhalili mikroplasty v ľudskej krvi. Objav ukazuje, že tieto drobné plastové častice môžu kolovať po tele a usadzovať sa v orgánoch. Odborníci zistenie považujú za znepokojujúce, aj keď nepoznajú presný vplyv mikroplastov na človeka. V laboratóriu ale už preukázali, že môžu poškodzovať ľudské bunky. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informoval denník The Guardian.
Znepokojujúce zistenia
Mikroplasty, ktoré pochádzajú z vlákien oblečenia, pneumatík, kozmetiky a ďalších zdrojov, boli nájdené po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceány. Podľa mnohých štúdií ich ľudia konzumujú v potravinách, vo vode, no taktiež ich vdychujú. Vedci už predtým našli mikroplasty v ľudskej stolici.
Z nedávno publikovaného výskumu vyplynulo, že mikroplasty sa môžu zachytiť na vonkajších membránach červených krviniek a môžu obmedziť ich schopnosť prenášať kyslík. Odborníci tiež odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien.
Cieľom štúdie bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi dobrovoľníkov. Stredná hodnota merateľnej koncentrácie plastových častíc v krvi bola 1,6 mikrogramu na mililiter, čím sa po prvý raz potvrdila hromadná koncentrácia plastových polymérov v ľudskej krvi.
Autori štúdie analyzovali vzorky krvi 22 anonymných darcov, zdravých dospelých jedincov, a v 17 z nich našli plastové častice. Niektoré vzorky krvi obsahovali dva alebo tri druhy plastov.
Ostáva mnoho otáznikov
Polovica vzoriek obsahovala plast polyetyléntereftalát, známy pod skratkou PET, z ktorého sa vyrábajú napríklad jednorazové fľaše, fólie alebo textilné vlákna. Vedci našli v tretine vzoriek polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín a ďalších výrobkov, a štvrtina vzoriek obsahovala polyetylén, z ktorého sa vyrábajú igelitové tašky.
„Naša štúdia je prvým dôkazom toho, že máme v krvi polymérne častice, čo je prelomový výsledok,“ povedal ekotoxikológ Dick Vethaak z amsterdamskej Slobodnej univerzity.
„Určite je rozumné mať obavy. Častice tam sú a kolujú po celom tele. Všeobecne tiež vieme, že dojčatá a malé deti sú viac vystavené pôsobeniu chemických látok a častíc. To mi robí veľké starosti,“ dodal.
Vethaak zároveň pripustil, že množstvo a typ plastov sa pri jednotlivých vzorkách krvi značne líšili. Rozdiely podľa neho môžu odrážať krátkodobú expozíciu pred odberom krvných vzoriek.
Podľa vedca je jeho výskum prelomový, ale okolo mikroplastov naďalej zostáva mnoho otáznikov. „Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele. Zostávajú v ňom častice? Sú prenášané do niektorých orgánov, napríklad dostanú sa cez hematoencefalickú bariéru? A sú tieto hladiny dostatočne vysoké na to, aby vyvolali ochorenie? Naliehavo potrebujeme financovať ďalší výskum, aby sme to mohli zistiť,“ vyhlásil Vethaak.
