Možno si sa s tým už stretol. Bol to ťažký týždeň, a kontrolka tvojho vyčerpania práve dosahovala svoje limity, ani poriadne nevieš ako, a zrazu si sa pristihol, že plačeš pri emotívnej reklame. Alebo tvoja priateľka mala nádchu a rozplakalo ju, napríklad to, že si doma vypil všetko mlieko.
Môžeme byť naozaj smutní z vyčerpania alebo choroby, ale prečo tie slzy? Odpoveď na túto otázku sa pokúsila nájsť Peggy Kern, psychologička a docentka na Univerzite v Melbourne.
Ako vzniká plač
Slzy plnia viacero psychologických funkcií. Pôsobia ako fyzický indikátor nášho vnútorného emocionálneho stavu, a prichádzajú, keď cítime intenzívny smútok alebo naopak intenzívnu radosť, píše The Conversation.
V našom mozgu silné emócie aktivujú centrálnu autonómnu sieť. Táto sieť sa skladá z dvoch častí: sympatického systému (ktorý aktivuje našu reakciu „bojuj alebo uteč“, pokiaľ vnímame nebezpečenstvo) a parasympatického nervového systému, ktorý zase navracia telo do stavu pokoja.
Silné emócie aktivujú sympatickú časť tohto systému, ale keď plačeme, aktivuje sa parasympatická časť, vďaka čomu sa cítime lepšie.
Čo sa s nami deje, keď sme v strese alebo unavení?
„Od detstva sme vychovávaní k tomu, aby sme ovládali svoje emócie, so spoločensky schválenými „normami" na vyjadrenie plaču, taktiež sa vyhýbame fyzickým prejavom negatívnych emócií. Plač napríklad pri smutnom filme je v poriadku, no plač v práci je zvyčajne vnímaný ako niečo oveľa menej prijateľné," tvrdí psychologička.
Prefrontálny kortex (predná časť nášho mozgu), reaguje na emocionálne signály vydávané centrálnou autonómnou sieťou, čo nám pomáha regulovať emocionálnu reakciu, aby sme sa s našimi emóciami vyrovnali kontrolovaným spôsobom. Prefrontálny kortex je ako hlavný procesor vášho počítača, ktorý riadi úlohy, aby systém dobre fungoval.
„Žiaľ, čím sme viac vystresovaní a unavení, alebo ak zažívame dlhšie obdobia fyzickej či emocionálnej bolesti, sympatický systém zostáva aktivovaný. Prefrontálny kortex je preťažený ako počítač, v ktorom je spustených príliš veľa programov naraz," vysvetľuje docentka Univerzity V Melbourne.
Mozog sa potom stáva menej schopným regulovať naše emócie očakávaným spôsobom, čo vedie k viditeľným emocionálnym reakciám, ako sú slzy alebo výbuchy hnevu. Možno by sme si ani neuvedomili, akí sme zdrvení, kým nám po zdanlivo maličkom incidente alebo zážitku tečú slzy po tvári.
Ženy plačú častejšie
Samozrejme, niektorí ľudia budú plačú častejšie ako iní. Ženy majú tendenciu plakať viac ako muži hoci nie je jasné, do akej miery je to spôsobené biologickými aspektmi v porovnaní s očakávaniami spoločnosti.
Taktiež ľudia, ktorí majú vyvinutú silnú empatiu zvyknú plakať častejšie. Podobný fenomén sa vyskytuje aj u neurotikov. Príliš častý plač však môže byť aj fyzickým príznakom depresie, je to reakcia mozogu, ktorý je zahltený emocionálnou bolesťou.
Fyzické príčiny plaču
Okrem psychologických dôvodov zohrávajú slzy niekoľko sociálnych úloh. Aj keď naša spoločnosť môže nesúhlasiť so silnými prejavmi emócií, slzy v skutočnosti pomáhajú vytvárať a udržiavať sociálne väzby.
Slzy môžu pôsobiť ako volanie o pomoc, viditeľne ukazujúce ostatným, že nie sme v poriadku a potrebujeme podporu. Avšak slzy tiež často vyvolávajú pocity sympatie u inýchľudí, čo nám pomáha emocionálne sa s nimi spojiť. Slzy sa môžu objaviť aj vtedy, keď cítime hlboký súcit s inou osobou, a plačeme spolu s ňou, čo ešte viac posilňuje sociálne väzby.
Okrem psychologických a sociálnych dôvodov existujú aj fyzické dôvody na plač. Napríklad, keď sme unavení, a snažíme sa, aby sme mali oči otvorené, čo oči vysušuje. Naše telá produkujú slzy, aby pôsobili proti vysušovaniu slizníc, a udržiavali oči vlhké, aby sme mohli jasne vidieť.
Zvýšené slzenie je bežné aj pri ochoreniach dýchacích ciest, ako je prechladnutie, chrípka či koronavírus.
„Slzy sú prirodzenou súčasťou ľudského fungovania. Najmä pri tlakoch, ktoré priniesli posledné roky, niekedy nie je nič lepšie ako dobrý plač na uvoľnenie ohromujúcich emócií. Ak však zistíte, že nadmerne plačete, môže byť užitočné porozprávať sa so svojím lekárom o možných fyzických alebo psychických príčinách," uzatvára psychologička.
