Ruku na srdce, asi každý aspoň raz odložil alebo presunul budík o desať alebo o 15 minút, len aby si si doprial pár minútiek spánku naviac. Vedci v oblasti spánku však tvrdia, že to nemusí byť úplne zdravé a prospešné. Väčšina dospelých potrebuje približne sedem a pol až osem hodín dobrého spánku za noc. To nám umožňuje stráviť primeraný čas vo fázach spánku známych ako spánok bez rýchleho pohybu očí (NREM) a spánok s rýchlym pohybom očí (REM).
Máme tendenciu prejsť z troch štádií NREM do REM spánku štyri až šesťkrát za noc. Prvá časť noci je väčšinou hlboký spánok NREM a posledná časť pozostáva prevažne z REM spánku. Ak je ale tento proces narušený, máme tendenciu sa ráno prebúdzať stále unavení.
Síce je v polospánku tlačidlo odloženia budíka extrémne lákavé. Jeho stlačenie len naše telo uspáva a dostáva sa do ďalšieho spánkového cyklu. A keďže si povinnosť vstať z postele predlžujeme len na pár minút, spánkový cyklus sa nestihne dokončiť. Následný zlý spánok je spojený s množstvom zdravotných porúch vrátane vysokého krvného tlaku, problémov s pamäťou a dokonca aj s kontrolou hmotnosti.
Na druhej strane, ak by sme chceli nájsť vedecké štúdie, ktoré by sa zameriavali na túto konkrétnu problematiku, veľa by sme nenašli. „Lekári sú síce vo všeobecnosti proti používaniu odkladaného budenia, ale keby sme sa šli pozrieť na to, aké faktické údaje existujú, žiadne by sme nenašli“ hovorí neurológ Stephen Mattingly z University of Notre Dame v Indiane.
Štúdia o ktorú sa opierame v článku skúmala 450 dospelých ľudí zamestnaných na plný úväzok. Účastníci vypĺňali denné prieskumy a dotazník. Údaje zozbierané z nositeľných zariadení merali trvanie spánku a srdcový tep. Otázku, či je odkladanie budíka vo všeobecnosti skutočne škodlivé, výskum však presne nezodpovedal. „Nemáme žiadnu predstavu o rôznych vekových skupinách ako sú tínedžeri, domácnosti s nižšími príjmami alebo niektoré skupiny ľudí ktoré majú vo všeobecnosti nedostatok spánku ako respondenti tejto štúdie,“ povedal Mattingly. Výskum však zistil, že budík si častejšie presúvajú ženy a respondenti, ktorí majú krátky a nekvalitný spánok.
Ak sa ťa toto netýka a patríš medzi ranné vtáčatá, ktoré sa pravidelne automaticky budia tesne pred budíkom, máme vysvetlenie aj pre teba. Naše telá totiž dokážu vnímať čas, aj keď sme v hlbokom spánku. Všetko sa deje v zhlukoch nervov v takzvaných suprachiazmatických jadrách. Tie sa nachádzajú v hypotalame v spodnej časti medzimozgu. Práve toto miesto kontroluje tvoj krvný tlak, telesnú teplotu a taktiež sa tu nachádzajú tvoje biologické hodiny.
Suprachiazmatické jadrá preto môžu rozhodnúť, kedy sa cítiš ospalý a kedy zase úplne bdelý. Takže už vieš koho viniť, keď si chceš dať obedného šlofíka napriek ôsmim hodinám spánku minulú noc. Tieto tvoje telesné hodiny si však dokážeš "vytrénovať". Reagujú totiž na rutinu a sú efektívnejšie, keď idete do postele každú noc v rovnakom čase a vstávate každé ráno v rovnakom čase, uvádza portál Ladbible.
Pre fungovanie tvojich biologických hodín je najdôležitejší takzvaný PER proteín, pretože reguluje tvoje cykly spánku a bdenia. Hladina bielkovín počas dňa stúpa a klesá, pričom je najnižšia v noci. Nízke hladiny tohto proteínu vedú k nízkemu krvnému tlaku, čo nás robí mrzutejšími a pripravenými do postele. Vedci tvrdia, že ak sa budete držať konzistentného spánkového plánu, tvoje telo sa naučí prispôsobiť a zvýšiť vaše hladiny PER tesne predtým, ako sa spustí tvoj budík. Hovorí sa, že k tomuto zvýšeniu zvyčajne dôjde približne hodinu pred tým, ako sa má spustiť budík, pretože uvoľňujeme stresové hormóny.
Ak sa ti toto deje naozaj pravidelne, aj vtedy kedy by si nechcel. Potom máme pre teba niekoľko zaručených rád ako naspäť zaspať do pár minút. Pretože ako sa hovorí spánku nie je nikdy dosť.
