Pandémia koronavírusu zásadne ovplyvnila fungovanie na celej planéte. Málokto si však uvedomuje, ako zásadne sa ľudí dotkla. Ako informuje portál ScienceAlert, podľa novej štúdie stres z prežitia lockdownov urýchlil starnutie v mozgoch tínedžerov.
Dospievanie samo o sebe môže byť poriadne búrlivé, a to aj bez pandémie. Účinky sú podľa vedcov dokonca také zásadné, že sa dajú prirovnať k tým, ktoré boli predtým pozorované v dôsledku násilia, zanedbávania či rodinnej dysfunkcie.
Výskumníci zo Stanfordskej a Kalifornskej univerzity v San Franciscu dospeli k záveru, že pandémia „zrýchlila“ procesy v mozgoch mladých ľudí. Okrem stenčovania mozgovej kôry zaznamenali aj zväčšovanie veľkosti hipokampu a amygdaly.
Nie je to len o duševnom zdraví
„Z globálneho výskumu už vieme, že pandémia nepriaznivo ovplyvnila duševné zdravie mládeže, ale nevedeli sme čo, ak vôbec niečo, to fyzicky robilo s ich mozgami,“ hovorí psychológ Ian Gotlib.
Tím vedcov sa zameral na skenovanie mozgu magnetickou rezonanciou 81 tínedžerov pred pandémiou (v období od novembra 2016 do novembra 2019) a 82 tínedžerov počas pandémie (od októbra 2020 do marca 2022), ale aj po uvoľnení opatrení.
Ďalej výskumníci porovnávali deti z oboch skupín pomocou faktorov vrátane pohlavia, veku, pubertálneho stavu, etnickej príslušnosti, stresu v ranom veku a sociálno-ekonomického zázemia, aby zozbierali viacero porovnávacích bodov.
Skenovanie ukázalo, že proces starnutia mozgu sa v postpandemickej skupine zdanlivo zrýchlil. Obdobia lockdownov kratšie ako jeden rok mali za následok ekvivalent troch rokov starnutia mozgu.
Nejasné dôsledky v budúcnosti
Horšie duševné zdravie bolo zaznamenané aj v skupine ľudí po pandémii, no nie je jasné, či to priamo súvisí s vekom mozgu. Zo štúdie nie je jasné, či zmeny a problémy z rýchlych zmien v mozgu budú mať trvalý vplyv na mladých ľudí.
„Dobehne ich chronologický vek nakoniec ich vek mozgu?” pýta sa Gotlib. „Ak ich mozog zostane trvalo starší ako ich chronologický vek, nie je jasné, aké budú výsledky v budúcnosti.”
„U 70 alebo 80-ročného človeka by ste očakávali nejaké kognitívne a pamäťové problémy na základe zmien v mozgu, ale čo to znamená pre 16-ročného, ak jeho mozog predčasne starne?” vysvetľuje Gotlib.
Na zistenie odpovedí bude potrebný ďalší výskum. Tím plánuje pokračovať v sledovaní tej istej skupiny ľudí ako budú starnúť, pričom bude hľadať ďalšie zmeny v štruktúre mozgu a akékoľvek komplikácie duševného zdravia, ktoré by sa mohli vyvinúť.
Neexistuje kontrolná skupina
Štúdia sa pôvodne mala zamerať na depresiu počas puberty. Nástup pandémie koronavírusu však výskum poslali iným smerom. Zistenia by mohli naznačovať potrebu opraviť ďalšie štúdie mozgu, ktoré budú musieť vziať do úvahy toto zrýchlenie neurologického starnutia.
Deti, ktoré prežili pandémiu, nemusia byť nevyhnutne v rovnakom neurologickom stave ako deti, ktoré vyrastali pred ňou, hoci zistenie týchto rozdielov nebude jednoduché, píše sa v výskume, ktorý bol publikovaný v Biological Psychiatry: Global Open Science.
„Pandémia je globálny fenomén – neexistuje nikto, kto by ju nezažil,“ hovorí Gotlib. „Neexistuje žiadna skutočná kontrolná skupina,“ vysvetľuje na záver.
