Paleontológovia z Južnej Afriky oznámili, že našli najstaršie známe pohrebisko na svete, ktoré obsahuje pozostatky vzdialeného príbuzného človeka s malým mozgom, ktorý sa predtým považoval za neschopného komplexného správania.
Tím odborníkov bol vedený renomovaným paleoantropológom Lee Bergerom, informuje portál ScieneAlert na základe informácií AFP. Výskumníci uviedli, že objavili niekoľko exemplárov druhu Homo naledi, ktorí boli pochovaní približne 30 metrov pod zemou v jaskynnom systéme, známom aj ako Kolíska ľudstva, neďaleko Johannesburgu.
Neboli až takí zaostalí
Homo naledi bol pritom hominid z doby kamennej, ktorý ešte liezol na stromoch. Išlo o primitívny druh na križovatke medzi ľudoopmi a modernými ľuďmi, mal výšku 1,5 metra a mozog veľkosti pomaranča. Druh prvýkrát objavili v roku 2013.
„Toto sú najstaršie pohreby, aké boli doteraz zaznamenané, skôr ako dôkazy o pohreboch Homo sapiens, a to o najmenej 100-tisíc rokov,” napísali vedci v sérii článkov, ktoré ešte neboli recenzované.
Zistenia spochybňujú súčasné chápanie ľudskej evolúcie, pretože sa predpokladá, že vývoj väčších mozgov umožnil vykonávanie zložitých, „zmysluplných“ činností, ako je pochovávanie mŕtvych. Najstaršie pohrebiská, ktoré sa predtým objavili na Blízkom východe a v Afrike, obsahovali pozostatky Homo sapiens. Tie boli staré približne 100-tisíc rokov.
Zásadný objav
Aktuálny objav sa však datuje do obdobia až 200-tisíc rokov pred Kristom. Vykopávky začali ešte v roku 2018 a odkryli pri nich hroby oválneho tvaru. Dôkazy naznačujú, že boli vykopané zámerne a následne zasypané, aby zakryli najmenej päť tiel.
„Tieto objavy ukazujú, že zádušné praktiky neboli obmedzené na Homo sapiens alebo iné hominidy s veľkými veľkosťami mozgu,” uviedli vedci. Pohrebisko ale nie je jediným znakom toho, že Homo naledi bol schopný komplexného emocionálneho a kognitívneho správania, dodali.
Nepredbiehajme
Okrem toho sa na zámerne vyhladených povrchoch neďaleko jaskynného piliera našli rytiny tvoriace geometrické tvary. „To by znamenalo, že nielenže ľudia nie sú jedineční vo vývoji symbolických praktík, ale možno si takéto správanie ani nevymysleli,” povedal Berger v rozhovore pre agentúru AFP.
Treba však dodať, že na takéto tvrdenia je ešte pomerne skoro. Objavy si vyžadujú ďalšiu analýzu, pričom netreba zabúdať na to, že značky na stenách pokojne mohli urobiť aj iné druhy o mnoho rokov neskôr. Pokiaľ by však výskumníci mali pravdu, ide o zásadný objav, ktorý prepíše učebnice.
