Keďže všetko od mamutích kostí až po starú vegetáciu zamrznutú po tisícročia v permafroste sa v ňom topí a rozkladá, hrozí, že sa z neho uvoľní obrovské množstvo skleníkových plynov .
Ruský geofyzik Sergey Zimov, ktorý desaťročia študoval permafrost zo svojej vedeckej základne v oblasti Jakutska, vidí dôsledky klimatických zmien v reálnom čase.
Šesťdesiatšesťročný muž takmer bez námahy zatĺka metre do sibírskeho trávnika, kde teploty stúpajú na viac ako trojnásobok svetového priemeru.
1/3 of the amount scientists Nikita & Sergey Zimov need to bring back lost Ice Age ecosystem is gathered https://t.co/nPs3NuFMek pic.twitter.com/H7tRHNggXm
— The Siberian Times (@siberian_times) March 17, 2017
Rýchlo uvoľňujúci sa metán
„Toto je jedno z najchladnejších miest na Zemi a nie je tu žiadny permafrost,“ hovorí pre Reuters. „Metán sa nikdy nezvýšil v atmosfére takou rýchlosťou ako dnes... Myslím, že to súvisí s naším permafrostom,“ dodáva.
Permafrost pokrýva 65% pevniny Ruska a asi štvrtinu severnej pevniny. Vedci tvrdia, že emisie skleníkových plynov z jeho rozmrazovania by sa nakoniec mohli rovnať alebo dokonca prekročiť priemyselné emisie Európskej únie v dôsledku obrovského množstva rozkladajúcej sa organickej hmoty. S odvolaním sa na údaje zo siete globálnych monitorovacích staníc spravovaných v USA Zimov hovorí, že pandémia covid-19 ukázala, že permafrost začal uvoľňovať skleníkové plyny.
Napriek tomu, že továrne počas pandémie, ktorá dramaticky spomalila globálnu dopravu, obmedzili aktivitu na celom svete, Zimov hovorí, že koncentrácia metánu a oxidu uhličitého v atmosfére rastie rýchlejšie.
Hrozba pre ruské mestá
Topenie permafrostu v Rusku ohrozujú domy a infraštruktúru. Celé mestá ležia na zamrznutej pôde a jej topenie by mohlo Rusko do roku 2050 stáť škody 7 miliárd rubľov, ak bude tempo otepľovania pokračovať.
Mnohé domy, potrubia a cesty na ďalekom severe a východe Ruska sa potápajú a čoraz viac a potrebujú opravu.
Veľké bylinožravce
Perfmafrost chce Zimov spolu so synom Nikitom zachrániť pomocou veľkých bylinožravcov. Chcú tak vytvoriť podobný ekosystém ako z doby ľadovej. Vedecká štúdia, ktorú publikoval spolu so synom, potvrdzuje, že experiment úspešne spomaľuje vplyv globálneho otepľovania.
Takéto zvieratá šliapu po snehu, čím je podľa vedca oveľa kompaktnejší, takže zimný chlad môže preniknúť až k zemi, a nie pôsobiť ako hrubá izolačná prikrývka.
Zimov a jeho syn Nikita začali so zvieratami v oplotenom parku v roku 1996 a doteraz premiestnili okolo 200 rôznych druhov, ktoré podľa nich robia permafrost chladnejším v porovnaní s inými oblasťami.
Bizóny boli prevezené nákladnými autami a prepravené toto leto z Dánska po Severnej morskej ceste.
Neskutočný plán Zimovcov na geoinžinierstvo chladnejšej by mohli pomôcť realizovať mamuty, ktoré by napodobnili ekosystém regiónu počas poslednej doby ľadovej .Čo nie je nereálne vďaka génovému inžinierstvu. Ak všetko pôjde podľa plánu, iný tím vedcov verí, že do šiestich rokov bude mať prvé výsledky.
Ich samotné úsilie nestačí
Článok publikovaný v Nature's Scientific Reports v minulom roku, kde boli obaja Zimovia uvedení ako autori, ukázal, že zvieratá v ich parku znížili priemernú výšku snehu o polovicu a priemernú ročnú teplotu pôdy o 1,9 stupňa Celzia s ešte väčším poklesom. v zime a na jar.
„Jedno alebo dve percentá uhlíka z permafrostu zodpovedajú celkovým globálnym emisiám za rok.“ Vedci odhadujú, že permafrost na severnej pologuli obsahuje asi 1,5 bilióna ton uhlíka, čo je asi dvojnásobok toho, čo je v súčasnosti v atmosfére, alebo asi trikrát viac ako všetky stromy a rastliny na Zemi.
Nikita hovorí, že neexistuje jediné riešenie globálneho otepľovania. „Pracujeme na tom, aby sme dokázali, že tieto ekosystémy pomôžu v boji, ale, samozrejme, naše úsilie samotné nestačí.“
