Závery novej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), ktorá sa zameriava na zmierňovanie dopadov klimatických zmien, upozorňujú na neustále rastúcu produkciu sklenníkových plynov. Podľa agentúry AFP experti varujú, že sa tento rast musí do troch rokov zastaviť, pokiaľ má Zem ostať aj naďalej obývateľnou.
„Projekcia globálnych emisií (podľa národných záväzkov ohľadom ich redukcie) stavia obmedzenia otepľovania na 1,5 stupňa Celzia mimo dosahu a komplikujú udržanie otepľovania pod dvoma stupňami po roku 2030," uviedol IPCC, ktorého analýzy vytvára viac ako 200 vedcov. Teploty vo svete doteraz stúpli v porovnaní s predindustriálnou érou o viac ako 1,1 stupňa a pri pokračovaní súčasného trendu by oteplenie do konca storočia dosiahlo 3,2 stupňa Celzia. Experti sa domnievajú, že v takejto situácii by dopady tvrdo pociťovala veľká časť ľudstva.
Podľa odbornej verejnosti je potrebné na odvrátenie katastrofálnych dôsledkov klimatických zmien obmedziť k roku 2030 produkciu skleníkových plynov asi o polovicu a do roku 2050 dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu. Mnohé vlády vrátane tej americkej alebo Európskej únie už oznámili plány v tomto duchu, globálne emisie ale zatiaľ stále silnejú. Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa by splnenie súčasných záväzkov znamenalo 14-percentný nárast emisií oproti stavu z prelomu tisícročia.
„Nová správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy je zoznamom nedodržaných klimatických sľubov. Je to spis plný hanby zaznamenávajúci prázdne sľuby, ktoré nás pevne usadzujú na cestu k svetu, v ktorom sa nedá žiť,“ uviedol Guterres. Správa podľa neho ukazuje „uskutočniteľné a finančne dostupné“ cesty k naplneniu spomínaného teplotného cieľa, ktorý je zakotvený v tzv. parížskej dohode z roku 2015.
„V prvom rade musíme strojnásobiť rýchlosť prechodu na obnoviteľné zdroje energie,“ vyzýva Guterres. „Je to teraz alebo nikdy, ak chceme obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia,“ povedal profesor Kráľovskej univerzity v Londýne James Skea, ktorý bol jedným z hlavných autorov novej správy.
Tá podľa agentúry Reuters hovorí o potrebe drasticky obmedziť využívanie fosílnych palív, ako sú ropa alebo uhlie, zalesňovať krajinu či znížiť spotrebu mäsa. Ďalej volá po masívnej finančnej podpore chudobných krajín, ktoré si opatrenia ako je elektrifikácia dopravy alebo zvyšovanie energetickej efektivity nemôžu dovoliť. Klimatické ciele sú aktuálne podkopávané pokračujúcimi investíciami do infraštruktúry pre fosílne palivá a výrubom lesov pre tvorbu poľnohospodárskej pôdy, píše IPCC.
Panel odborníkov v správe tiež opisuje, že ľudstvo by po prelomení cieľov formulovaných v parížskej dohode teoreticky mohlo oteplenie klímy vrátiť na vytúženú úroveň. Súčasťou týchto scenárov sú pohlcovanie oxidu uhličitého z atmosféry prírodnými aj umelými postupmi, ale aj potenciálne riskantné postupy ako vypúšťanie aerosólov do oblohy v snahe odrážať slnečné svetlo, napísala agentúra AP.
„Veľké posolstvo, s ktorým prichádzame, je to, že ľudské činnosti nás dostali do týchto problémov a že aktivita ľudí nás z nich zase môže dostať,“ uviedol vedec Skea. On a jeho kolegovia podľa AP vo svojej správe nepripisujú vinu za aktuálny vývoj konkrétnym krajinám.
Generálny tajomník OSN vo svojom vyhlásení kritizuje „vlády a korporácie s vysokými emisiami“, ktoré vraj zatvárajú oči nad problémom a „prilievajú olej do ohňa“. „Klimatickí aktivisti sú niekedy prezentovaní ako nebezpeční radikáli. Skutočne nebezpečnými radikálmi sú ale krajiny, ktoré zvyšujú produkciu fosílnych palív," uviedol Guterres.
Nie je to prvýkrát, čo činitelia a experti OSN prichádzajú s podobnými závermi, varovania sú však v posledných rokoch a mesiacoch stále naliehavejšie. Vlani v auguste IPCC konštatoval, že otepľovanie planéty spôsobujú ľudia a že s ním spojené zmeny klímy budú prinášať čoraz ničivejšie extrémy počasia.
Koncom februára potom ďalšia správa varovala, že v nadchádzajúcich 18 rokoch bude planéta chorejším, hladnejším, chudobnejším a oveľa nebezpečnejším miestom. Dnešná publikácia zakončila už šiesty hodnotiaci cyklus IPCC, pričom na ďalšiu várku správ by sa podľa Reuters mohlo čakať viac ako päť rokov.
Nové hodnotenie boja proti zmene klímy zahŕňa aj niektoré pozitívne zistenia a napríklad poukazuje na rastúcu cenovú dostupnosť šetrnejších technológií. Výroba elektriny zo slnečnej energie údajne dnes stojí v priemere o 85 percent menej ako v roku 2010, zatiaľ čo pri veternej energii je pokles 55 percent.
