Vtáčia chrípka, brucelóza, Chagasova choroba, lymská borelióza, ebola, hantavírus, lepra, leptospiróza, tularémia, toxoplazmóza. Výpočet nie je zďaleka kompletný. Zoznam chorôb, ktoré sa môžu preniesť zo zvieraťa na človeka je oveľa dlhší. Ideálne je nechodiť tam, kde žijú zvieratá, ktoré chorobu prenášajú.
Keďže sa zemská klíma naďalej otepľuje, vedci predpovedajú, že voľne žijúce zvieratá budú nútené premiestniť svoje biotopy – pravdepodobne do oblastí s veľkou ľudskou populáciou – čím sa dramaticky zvýši riziko preniknutia vírusu na ľudí, čo by mohlo viesť k ďalšej pandémii.
Ako bude vyzerať rok 2070?
Toto prepojenie medzi klimatickými zmenami a vírusovým prenosom je opísané medzinárodným výskumným tímom vedeným vedcami z Georgetown University a je publikované vo vedeckom časopise Nature.
Štúdia biológov z univerzity v Georgetowne sa pokúsila kvalifikovane odhadnúť, ako by to mohlo vyzerať okolo roku 2070. Kam sa na mape sveta môžu posunúť teritórium 3100 druhov cicavcov, a teoreticky, kam až môže siahať územie prirodzeného výskytu vírusových zoonóz (infekcie prirodzene prenosné medzi zvieratami, najmä stavovcami, a ľuďmi)
Tím autorov pritom varuje pred tým, aby sa ich výsledky stali skratkovitou interpretáciou súčasnej pandémie. Zároveň dopĺňajú, že onen posun živočíchov a tým stimulovaný prenos chorôb dopady na ľudské zdravie a určité riziká budúcich pandémii nepochybne predstavuje.
10-tisíc druhov vírusov
V závislosti od ekologických podmienok, sa v menšom rozsahu miesta, na ktorých jednotlivé živočíchy žijú, neustále menia. Trend sústredeného posunu jedným smerom je teraz vlastný asi 20-tisíc druhom. Suchozemské živočíchy podľa štúdie pritom „postupujú dopredu“ tempom približne 16 kilometrov za dekádu, vodné 70 kilometrov.
Autori štúdie odhadujú, že medzi týmito živočíchmi, na súši aj v moriach, ticho cirkuluje najmenej 10-tisíc druhov rôznych vírusov, ktoré majú potenciál „preskočiť“ na ľudského hostiteľa. Čo s tým? Neľakať sa. Dôvod na opatrné obavy by mali byť tam, kde teritórium (areál) daného živočíšneho druhu smeruje k ľudskej civilizácii (funkčne je to skôr naopak, civilizácia smeruje k areálu). Zbystriť pozornosť je vhodné tam, kde sa prekrýva okraj „ľudského areálu“ s areálmi viacerých posúvajúcich sa druhov.
Tržnica na okraji pralesa
A pozornosť si zaslúžia obzvlášť oblasti, kde sa cez živočícha vírus stretáva s ľudskou civilizáciou prvýkrát. Tam je totiž teoretická pravdepodobnosť takéhoto prenosu najvyššia. Modelovým príkladom typicky rizikového miesta je práve tržnica v mestečku na okraji pralesa.
„Na jednom mieste sa v tesnej blízkosti zíde množstvo druhov rôznych živočíchov, ich zdravotný stav je chatrný; podmienky, v akých sú držané, sú katastrofálne,“ vysvetľuje Colin Carlson, hlavný autor štúdie. „A je tu neustály kontakt s ľuďmi, ktorí cez tržnicu migrujú ďalej do regiónu. Tu je pravdepodobnosť, že vírus „preskočí“ na ľudského hostiteľa alebo ho využije ako nášľapný kameň na šírenie ďalej, skutočne vysoká.“
Zmena klímy ako najväčší rizikový faktor
Ďalším dôležitým zistením je vplyv rastúcich teplôt na netopiere. Ich schopnosť lietať im umožňuje cestovať na veľké vzdialenosti a prenášať najviac vírusov. Vzhľadom na ich ústrednú úlohu pri objavení vírusov sa najväčšie dopady predpokladajú v juhovýchodnej Ázii, globálnom hotspote rozmanitosti netopierov.
Štúdia celkovo naznačuje, že zmena klímy sa stane najväčším rizikovým faktorom pre vznik chorôb – presahuje problémy ako je odlesňovanie, obchod s voľne žijúcimi zvieratami a priemyselné poľnohospodárstvo. Autori tvrdia, že riešením je spojiť dohľad nad chorobami voľne žijúcich živočíchov so štúdiami zmien životného prostredia v reálnom čase.
„Keď sa brazílsky netopier dlhochvostý dostane až do Appalachie, mali by sme investovať do toho, aby sme vedeli, aké vírusy nás sprevádzajú,“ hovorí Carlson. „Pokúsiť sa rozpoznať tieto skoky hostiteľov v reálnom čase je jediný spôsob, ako budeme môcť zabrániť tomu, aby tento proces viedol k ďalšiemu prenosu a ďalším pandémiám,“uzatvára.
