Šesťstošesťdesiat kilometrov od sibírskeho mesta Jakuts leží kráter Batagajka, ktorý doslova pohlcuje všetko, čo je v jeho okolí. Aj preto si vyslúžil názvy ako Pekelná Brána či Ústa do pekla.
Topenie permafrostu, vyrúbaný les a záplavy
Masívne rozširovanie kráteru sa začalo v roku 1960 po tom, čo bol v oblasti vyrúbaný les. Tým bol vystavený priamemu slnečnému žiareniu a trvalo zamrznutá pôda sa začala rozmrazovať. Povrch sa odvtedy prepadá a dochádza k odkrývaniu vrstiev pôdy starých až 200 000 rokov. Proces zväčšovania urýchlili záplavy v roku 2008, kedy sa veľkosť trhliny dvojnásobne zväčšila. Ani po viac ako 60-tich rokoch sa neprestal zväčšovať a pohlcuje všetko v okolí.
Najznepokojujúcejšie však je, že vedci nemajú ani poňatia, ako to zastaviť. Píše Portál BGR.
Zmena klímy
Kráter je momentálne dlhý jeden kilometer a jeho „ústa“ siahajú do hĺbky 86 metrov. Vedci sa domnievajú, že sa každoročne zväčšujú najmenej o desať metrov. Zmena klímy by mohla v budúcnosti zapríčiniť zrýchlenie jeho rozširovania. A čo je horšie, zvyšujúca sa globálna teplota môže viesť k tomu, že sa po celom svete objavia ďalšie podobné krátery.
Kráter 17
V roku 2020 objavila ruská expedícia na poloostrove Jamal kráter, ktorému dali meno Kráter 17. V priemere má 50 metrov. Podľa všetkého ho spôsobil výbuch nahromadeného metánu, ktorý prerazil topiaci sa permafrost.
V dôsledku topenia sa permafrostu sa do atmosféry uvoľňujú ložiská plynov (napríklad metánu), ktoré boli tisícky rokov uväznené pod jeho pokrývkou. Profesor geológie z univerzity v Sussexe, Julian Murton, sa pre BBC vyjadril, že kráter Batagajka prežil bez výrazných zmien už niekoľko oteplení, tie však boli prirodzeného charakteru. Za posledných 50 až 60 rokov je za výrazné zmeny a za oteplenie zodpovedná najmä činnosť človeka.
Rýchla topenie permafrostu je pre miestnu oblasť nebezpečná. Kráter prirodzene budí v miestnych ľuďoch strach. Jakutci Batagajku považujú za bránu do podsvetia. Hovoria, že často počujú rachot prichádzajúci z tejto oblasti. Pravdepodobne sú to však iba údery prepadávajúcej sa pôdy.
Miesto na výskum
Na druhej strane Batagajka prináša príležitosť na výskum, ktorý by inak nebol možný. Vďaka permafrostu sa výborne uchoval organický materiál. Z odobraných vzoriek tak možno napríklad zistiť, aký druh lesov a rastlín v tejto oblasti predtým rástol, aj aký druh pôdy tu prevládal. Boli tu tiež nájdené kostrové pozostatky bizóna, mamutov, koní či sobov.
Vidieť tieto druhy fosílnych pozostatkov je jedinečným zážitkom. To však nevyvracia celkový negatívny aspekt tohto masívneho potápajúceho sa krátera.
Topenie permafostu
Sibír sa otepľuje rýchlejšie ako ostatné časti sveta. V posledných rokoch zaznamenala nezvyčajne letné horúčavy a rozsiahle požiare. Budovy sa na rozmáčanej pôde rúcajú, cesty a železnice sa krútia, plynovody a ropovody sa lámu. Ruskú ekonomiku to stojí až sto päťdesiat miliárd rubľov ročne.
Topenie permafostu sa podľa všetkého stalo aj príčinou ekologickej katastrofy v meste Norilsk, kde sa v máji na rozmŕzajúcej pôde podlomili opory pod zásobníkmi s ropou. Z nádrží elektrárne uniklo viac ako 21-tisíc ton paliva a mazív. Väčšina sa vliala do rieky Ambarnaja, zvyšok sa vsiakol do pôdy.
