Od čias prvých civilizácií, ktoré sa datujú približne 10 000 rokov pred naším letopočtom, až do roku 1800 nášho letopočtu to ľudstvo dotiahlo približne na 900 miliónov jedincov. Za 11 800 rokov. Za ďalších len niečo vyše 200 rokov extrémneho technického a vedeckého pokroku sme sa vyšplhali až na dnešných 8 miliárd. Podľa Správy OSN World Population Prospects 2022 by sme mali zastaviť približne v 80. rokoch 21. storočia na čísle 10,4 miliárd. Čo je neuveriteľné ale zároveň aj alarmujúce.
Podľa experta z katedry demografie a geodemografie sme mohli však hranicu osem milárd mohli dosiahnuť už minulý rok. „Myslím, že tak rok a pol tu tých osem miliárd už máme,“ prezradil pre iDnes.cz Tomáš Kučera s Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Podotkol, že sčítania sa často vyznačujú pomerne veľkými odchýlkami v počte obyvateľov, ktoré v niektorých menej rozvinutých krajinách môžu dosahovať hodnoty až okolo desaich percent. „O kvalite našich sčítaní, pri ktorých sa nedopočty pohybujú na úrovni desatín percenta, sa väčšine krajín ani nezdá,“ Tvrdí Kučera.
Bude dostatok zdrojov pre všetkých?
Spolu s počtom obyvateľov totiž exponenciálne rastú aj naše potreby a drvivú väčšinu z nich uspokojujeme zo zdrojov Zeme. Nejde len o fosílne palivá, ktoré by sme podľa niektorých zdrojov mohli vyčerpať už do roku 2060. Ide aj o vzácne kovy ako meď, striebro, zinok, kremík, ktoré potrebujeme okrem iného aj na výrobu napríklad solárnych panelov. Okrem známych neobnoviteľných surovín však prichádzame aj o zdroje, pri ktorých by sme to nečakali.
Hladina kyslíka, druhého najpočetnejšieho plynu v atmosfére, klesá už asi milión rokov, hovorí live Science. Hlavným problémom sú emisie uhlíka, či odlesňovanie.
Voda síce tvorí vyše 70 percent povrchu zeme, viac ako 95 percent z nej je však podľa BBC nepitnej a v porovnaní s dopytom po nej čelíme čoraz väčšiemu nedostatku sladkej vody.
Pôrodnosť žien vo vyspelých krajinách klesá
Správa OSN sa zameriavala na všetky dôležité aspekty spojené s rastom populácie. Jednou z nich je aj pôrodnosť, ktorá paradoxne vo vyspelých krajinách klesá. Dve tretiny svetovej populácie teraz žijú v krajine alebo v oblasti, kde je celoživotná plodnosť nižšia ako 2,1 pôrodu na ženu, čo je zhruba úroveň potrebná na nulový rast v dlhodobom horizonte. V skutočnosti sa predpokladá, že počet obyvateľov vo viac ako 60 krajinách alebo oblastiach sa medzi rokmi 2022 a 2050 zníži o jedno percento alebo aj o viac. Takýmto trendom by sa do roku 2050 väčšina rastu svetovej populácie sústredila len do ôsmich krajín, Konžskej demokratickej republiky, Egypta, Etiópie, Indie, Nigérie, Pakistanu, Filipín a Tanzánie.
Tento trend potvrdzuje aj Slovensko. U nás vychádza na jednu ženu v priemere 1,57 pôrodu, tento priemer je od roku 1995 najvyšší. Napriek tomu počet narodených detí od roku 2018 klesá v priemere o desať tisíc. Tento negatívny vplyv mal dopad aj na náš celkový počet obyvateľov, ktorý zaznamenal prvýkrát od roku 2003 pokles z 5 457 000 na 5 448 000.
Problémy najmä v najchudobnejších krajinách
Spomínané krajiny, ktoré majú do roku 2050 prevziať oťaže sú paradoxne krajiny s veľmi nízkym životným štandardom. Napríklad Konžská demokratická republika, ktorá má dnes 90 miliónov obyvateľov, by mala podľa predikcií OSN do roku 2050 tento počet zdvojnásobiť. Dôvodom je aj vysoká pôrodnosť v krajine, kde na jednu ženu pripadá v priemere 6,11 pôrodov.
Krajina ktorá síce patrí medzi najbohatšie na nerastné suroviny však dnes patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poďakovať za to môže dlhotrvajúcim občianskym vojnám, epidémiám a autoritárskym vládam. Od roku 1998 až po súčasnosť sa predpokladá, že v Konžských vojnách zomrelo okolo osem miliónov ľudí. Vojny, takmer žiadne sociálne zabezpečenie a epidémie viedli k hladomoru, ktorý prinútil miestnych ľudí ku kanibalizmu na Pygmejoch. Môžme si len predstavovať, ako to bude v tejto krajine, kde je priemerná dĺžka života len 59 rokov, vyzerať v roku 2050. V porovnaní s Japonskom, kde sa ľudia dožívajú v priemere 85 rokov je to extrémny rozdiel.
Neplnoletým matkám sa v minulom roku narodilo 13,3 milióna deti
Štúdia OSN poukázala okrem iného ešte na jeden rozširujúci sa problém. Niektoré krajiny vrátane niekoľkých v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a Karibiku, zaznamenávajú vysokú úroveň plodnosti adolescentov do 19 rokov. Spolu s tým sa zvyšuje riziko nepriaznivých účinkov na zdravie mladých matiek a ich detí. Najhoršie je na tom Mozambik, kde to vychádza že z tisíc žien vo veku 15 až 19 rokov je 165,1 matkou. V najhoršia európskej krajine v Bulharsku, to vychádza na 38,2 žien z tisícky. U nás sme mali za posledný rok 26,6 neplnoletých matiek na tisíc žien. V roku 2021 sa matkám do 19 rokov narodilo 13,3 milióna detí, čiže asi 10 percent z celkového počtu detí na celom svete.
Najbližšie zaujímavosti, okrem miľníka s ôsmimi miliardami ľudí, bude prvenstvo Indie ako najľudnatejšej krajine sveta pred Čínou. Okrem toho sa má podľa spomínanej štúdie do roku 2050 vyrovnať počet žien a mužov. Dnes máme z tých ôsmich miliárd 50,3 percent mužov a 49,7 percent žien.
Predikcie na najbližšie desiatky rokov síce ukazujú nárast v počte obyvateľov ale predpokladá sa, že bude pomalší ako do teraz. Dúfajme, že sa katastrofické predpovede vedcov o preľudnení ľudstva nenaplnia a ostane na našej planéte dosť miesta pre všetkých.
