Určených 75 miliónov dolárov si rovným dielom rozdelia obyvatelia troch najohrozenejších pobrežných oblastí. Dve sú na Aljaške, tretia v štáte Washington. Ďalších osem kmeňov potom dostane po piatich miliónoch dolárov na to, aby prípadné sťahovanie zvážili a začali ho plánovať.
„Kmeňovým komunitám hrozí, že ich zmetie voda,“ vyjadril sa americký prezident Joe Biden na nedávnom stretnutí lídrov pôvodných obyvateľov dnešných Spojených štátov. Peniaze, ktoré jeho vláda vyčlenila, „kmeňom v niektorých prípadoch pomôžu presunúť celé komunity na bezpečnejšie miesto,“ píše sa na webe iDnes.cz.
„Mal som zimomriavky, keď som sa dozvedel, že sme tie peniaze dostali. Veľa to pre nás znamená,“ opisuje Joseph John Jr. z aljašského Newtoku, v ktorom je už život neudržateľný. K rýchlej erózii pôdy sa pridáva aj topenie permafrostu. Naposledy v septembri krajinu zasiahol tajfún.
Roky ich nik nepočúval
V Napakiaku, ďalšej dedine obývanej kmeňom Yupik, kvôli erózii každý rok prídu o sedem až pätnásť metrov pôdy. Na Olympijskom polostrove v štáte Washington sú zasa najväčším rizikom záplavy. Tamojší národ Quinaultovcov už si preto našiel vyššie položenú oblasť, do ktorej sa presunie.
Kmeň má podľa stanice NPR približne tri tisíc členov a zhruba polovica z nich žije v dvoch dedinách. „Dostať ich hore na kopec je pre nás kritické,“ zdôrazňuje prezident tohto národa Guy Capoeman.
Na novom mieste si kmeň najprv vybuduje komunitné centrum, ktoré poslúži aj ako zdravotnícke stredisko, miesto na rokovanie hlavnej rady, ale aj núdzové evakuačné centrum. Plánuje aj školu a nové rodinné domy. Dvadsaťpäť miliónov dolárov od vlády pritom pokryje zhruba štvrtinu celkových nákladov, odhaduje viceprezidentka národa Fwan Sharpová.
„Rokmi sa zdalo, že naše prosby nikto nepočuje,“ spomína a dodáva, že až teraz im „vláda venuje svoju pozornosť“. Capoeman dopĺňa, že o sťahovaní začal hovoriť už pred dvanástimi rokmi. Okrem zvyšujúcej sa hladiny morí, záplav, búrok a vlny cunami jeho kmeň navyše ohrozuje aj zemetrasenie. Quinaultovci totiž sídlia v mieste, kde sa jedna litosferická doska zasúva pod druhú.
Podľa denníka The New York Times je Bidenova iniciatíva v USA zatiaľ jednou z najväčších svojho druhu. Komunity by od pobrežia mali odsunúť najprv dôležité inštitúcie a správne budovy, domovy občanov majú nasledovať potom. Projekt by sa mal zároveň stať vzorom, podľa ktorého bude federálna vláda v budúcnosti pomáhať aj ďalším komunitám ohrozeným zmenami klímy.
Otepľovania ich ničí najviac
Americký Úrad pre indiánske záležitosti pred dvoma rokmi odhadol, že na sťahovanie domorodých komunít bude v nasledujúcich piatich dekádach potrebných až 5 miliárd dolárov. Rezort vnútra potom upresnil, že extrémne počasie najviac ohrozuje práve oblasti na Aljaške.
„Musíme indiánsku krajinu ochrániť pred čoraz intenzívnejšími špecifickými dopadmi klimatickej zmeny. Pomoc komunitám pri sťahovaní do bezpečia je jednou z najdôležitejších klimatických investícií, ktoré v indiánskej krajine môžeme urobiť,“ uviedla ministerka vnútra Deb Haalandová. Politička je po matke indiánka a rezort vedie ako vôbec prvý potomok pôvodných obyvateľov Ameriky.
Globálne otepľovanie ničí v USA zo všetkého najviac práve domorodé kmene. Vedci napríklad vlani v časopise Science uviedli, že tieto národy prišli o 99 percent svojho historického územia a že ono percento, do ktorého bolo vytlačené, je typicky zraniteľnejšie voči prírodným katastrofám vrátane požiarov, sucha či extrémneho horúčavy.
Plánovaný odchod celých dedín do bezpečnejšieho vnútrozemia má pritom napriek vysokým počiatočným nákladom ušetriť peniaze, ktoré by Američania museli minúť v dôsledku prírodných katastrof, ktoré skôr či neskôr prídu.
Medzi komunitami, ktoré teraz tiež dostanú peniaze od vlády, sú okrem obyvateľov niekoľkých ďalších dedín na Aljaške aj napríklad Louisiansky kmeň Chitimacha alebo kmeň Yurok zo severu Kalifornie.
Louisiane pritom z rovnakých dôvodov dala peniaze už vláda Baracka Obamu. Malej dedine Isle de Jean Charles, ktorá sa začala utápať v Mexickom zálive, v roku 2016 poslala 48 miliónov dolárov. Ľudia sa však nevedeli zhodnúť, kde by ich nové obydlie malo stáť. Sťahovanie sa tak začalo až tento rok.
