V apokalyptickom roku klimatických katastrof správa vybrala desať najdrahších búrok, záplav a súch, pričom každá táto katastrofa krajiny stála vyše dve miliardy dolárov. Organizácia Christian Aid upozornila na najhoršie klimatické katastrofy roka, uvádza sa na portáli The Independent.
Hurikán Ian
Táto katastrofa mala najväčší finančný dopad až vyše 90 miliárd dolárov, keď udrela na Spojené štáty a Kubu v septembri. Hurikán mal 130 obetí a premiestnených viac ako 40 tisíc ľudí, hlásila správa z agentúry.
Záplavy
Najväčší dopad na ľudské straty boli záplavy v Pakistane od júna do septembra, o ktorých vedci tvrdia, že sú s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené práve klimatickou krízou. Záplavy zapríčinili 1 739 úmrtí a až 7 milión ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy. Z finančnej stránky záplavy krajinu vyšli viac ako 4 miliardy dolárov, pričom sa to týka len poistených strát. Skutočné náklady za ničivé záplavy sa odhadujú na viac ako 28 miliárd dolárov.
Suchá
Popri 10 najnákladnejších udalostiach správa charity poukazuje aj na ďalšie incidenty, ktoré súvisia s klímou a spôsobili úmrtia či vysídlenia, devastáciu a škody na životnom prostredí. Patria sem záplavy v Malajzii, Brazílii a západnej Afrike, dlho trvajúce suchá, horúčavy v Indii a Pakistane, na Arktíde či Antarktíde, lesné požiare v Čile, búrky v juhovýchodnej Afrike a Filipínach a tropické cyklóny v Bangladéši.
Medzi 10 udalostí, z ktorých každá stála najmenej 2 miliardy dolárov, patrí aj februárová búrka Eunice, ktorá zasiahla Spojené kráľovstvo a Írsko spolu s ďalšími časťami Európy, spôsobila 16 úmrtí a celkovo stála vyše 3 miliardy dolárov.
Sucho v Európe toto leto, niekoľkonásobne pravdepodobnejšie v dôsledku zmeny klímy, si vyžiadalo náklady vo výške vyše 19 miliárd dolárov, čo zasiahlo vývozy plodín, spôsobilo zvýšenie cien, ovplyvnilo energetické závody či narušilo lodnú dopravu. Suchá v Číne tento rok stáli vyše 7 miliárd dolárov, v Brazílii náklady vyšli na viac ako 3 miliardy dolárov.
Záplavy v Austrálii od februára do marca spôsobili 27 úmrtí a v Južnej Afrike v apríli zomrelo pre záplavy až 459 ľudí. Obe udalosti prinútili odísť desať tisíc ľudí a stáli miliardy.
Generálny riaditeľ Christian Aid Patrick Watt povedal: „Mať 10 samostatných klimatických katastrof za posledný rok, z ktorých každá stála viac ako 3 miliardy dolárov, poukazuje na finančné náklady nečinnosti v súvislosti s klimatickou krízou. Za číslami v dolároch sa skrývajú milióny príbehov o ľudských stratách a utrpení.“
„Bez výrazného zníženia emisií skleníkových plynov sa táto ľudská a finančná daň bude len zvyšovať. Ľudské náklady na zmenu klímy sa prejavujú v domoch, ktoré zaplavili záplavy, v dôsledku búrok, ktoré zabili blízkych a na živobytí zničenom suchom. Tento rok bol zničujúci najmä pre ľudí, ktorí žili v prvej línii klimatickej krízy.“
Zároveň dodáva: „Spojené kráľovstvo neuniklo ničivým klimatickým zmenám v roku 2022, keď si búrka Eunice a letné horúčavy vyžiadali svoju daň. To podčiarkuje potrebu politík na urýchlenie prechodu na čistú nulu a hlúposť rozhodnutia otvoriť novú uhoľnú baňu v Cumbrii.“
Najdrahších desať katastrof
Prvá katastrofa, ktorá mala vysoké náklady bola vo februári. Búrka Eunice zasiahla Belgicko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo. Celkovo vyšla na vyše 4 miliardy dolárov. Vo februári až v marci východná Austrália zažívala obrovské záplavy, ktoré krajinu stáli vyše 8 miliárd dolárov.
V apríli si Južná Afrika, konkrétne KwaZulu Natal a Eastern Cape, zažila záplavy, ktoré krajiny stáli vyše 3 miliardy dolárov. Od júna do septembra Pakistan postihli tiež záplavy, ktoré si vyžiadali náklady vo výške viac ako 6 miliárd dolárov. V rovnaké mesiace trpela záplavami aj Čína, tu boli náklady oveľa vyššie, až vo výške viac ako 14 miliárd dolárov. Zároveň v rovnaké obdobie Európu sužovalo sucho, ktoré si vyžiadalo náklady vo výške vyše 24 miliárd dolárov.
V septembri zasiahol Karibskú oblasť a Kanadu hurikán Fiona, ktorý krajiny stál vyše 3 miliardy dolárov. Od septembra do októbra Kubu a Spojené štáty americké trápil hurikán Ian, ktorý mal náklady až vyše 120 miliárd dolárov.
Obrovské sumy, žiadne činy
Tieto údaje nám možno dávajú pocit, akoby krajiny boli ochotnejšie platiť nemalé čiastky peňazí ako podniknúť kroky k zníženiu svojich emisií. Samozrejme, všetky katastrofy v súvislosti s klimatickou krízou si nevyžiadali len obrovské finančné náklady, ale aj nespočetné množstvo strát na životoch a na majetkoch, množstvo ľudí pre spomínané katastrofy prišlo o svoj domov. A ak ani toto neprinútilo doteraz krajiny výraznejšie konať, len veľmi ťažko sa predstavuje, čo sa ešte musí stať.
