Asi pred 340 rokmi sa na nočnej oblohe Zeme objavilo jasné svetlo – vzdialená hviezda vyhasla pri obrovskej explózii. Svetlo, o ktorom teraz vieme, že pochádza zo supernovy Cassiopeia A, bolo práve zachytené v doposiaľ nevídaných detailoch Webbovým vesmírnym teleskopom, píše sa na webe Gizmodo.
Pri porovnaní s obrázkami, ktoré urobil Hubbleov vesmírny teleskop v roku 2004, je očividné, koľko detailov naraz dokáže zachytiť ten Webbov. Tento modernejší teleskop totiž vníma vesmír v infračervenom spektre, zatiaľ čo starší model naň nazeral v ultrafialovom svetle.
Vesmír v nových detailoch
Objekty vo vesmíre vyžarujú svetlo rôznych vlnových dĺžok, z ktorých len niektoré sú viditeľné ľudským okom. Obrazové procesory sa musia rozhodnúť, aké farby priradia vlnovým dĺžkam, ktoré sú pre nás mimo viditeľného spektra. Tieto rozhodnutia často závisia od toho, aké informácie sa obrázok snaží sprostredkovať. Napríklad horúce oblasti tvorby hviezd alebo obrovské pásy studeného prachu.
Webbov teleskop bol spustený v decembri 2021 a od júla 2022 na Zem posiela snímky vesmíru. Zobrazil niektoré z najstarších svetiel, aké môžeme vidieť, a reprodukoval ikonické pohľady na vesmír v nových detailoch.
Cassiopeia A mohla byť zdokumentovaná už v roku 1680 astronómom Johnom Flamsteedom, ale jej objav bol oficiálne zdokumentovaný až v roku 1947 rádioastronómami v Cambridge. Je to najsilnejší rádiový zdroj na oblohe mimo našej slnečnej sústavy a ako taký je obľúbeným pozorovacím cieľom rádiových observatórií.
Vyhasnutá hviezda
Na snímke Webbovho teleskopu zobrazenej vo viditeľných vlnových dĺžkach je vonkajší okraj zvyšku širokého 10 svetelných rokov tmavooranžový, čo znamená prítomnosť teplého prachu, ktorý vzniká pri kontakte hviezdneho materiálu s materiálom okolo hviezdy.
V strede obrázku sú ťažké prvky vyhasnutej hviezdy, vrátane kyslíka, argónu a neónu, ako aj zvyšky prachu. A čo viac, nové snímky ukazujú tiež expanziu hmloviny v dôsledku hviezdnej explózie.
Ektoplazmatický zelený materiál blízko stredu fotografie je prekvapivým objavom. „Jeho tvar a zložitosť sú pre vedcov neočakávané a aj náročné na pochopenie,“ uvádza sa v správe Európskej vesmírnej agentúry. Hubbleov obraz sa zdá byť menej zaplnený, pretože nevidí toľko detailov ako Webbov teleskop.
Aj Slnko raz zomrie
Podľa magazínu Britannica je v srdci Cassiopeia A neutrónová hviezda s uhlíkovou atmosférou. Neutrónové hviezdy sú superhusté zvyšky, ktoré zostali po tom, čo masívna hviezda prešla do fázy supernovy. Tieto hviezdy majú také intenzívne gravitačné polia, že elektróny v ich atómoch sa zrútili do ich jadier, spojili sa s protónmi a vytvorili masívnu, mimoriadne hustú guľu neutrónov.
Rovnako ako všetky hviezdy, aj naše Slnko nakoniec zomrie (asi za päť miliárd rokov, netreba sa báť). Nie je dostatočne veľké na to, aby vytvorilo supernovu alebo aby po sebe zanechala neutrónovú hviezdu či čiernu dieru.
Keď sa však našej hviezde minie palivo, Slnko sa nafúkne do červeného obra, pohltí Merkúr a Venušu a potom sa stane bielym trpaslíkom – vyčerpanou hviezdou. Keď bude trpaslíkom, jeho vyvrhnutý materiál sa môže stať oslnivou hmlovinou. Ľudstvo nebude nablízku, aby to všetko videlo, ale aspoň si môžeme naplno vychutnať Cassiopeiu A v dosiaľ nevídaných detailoch.
