Je súčasťou života a týka sa každého z nás. Mení sa postoj spoločnosti k smrti a umieraniu? Pri akých príležitostiach by mali mladšie generácie otvárať tému smrti s rešpektom a pokojom? Aké zmeny by mal vytvoriť štát, ako by mal v ideálnom prípade vyzerať systém na Slovensku? Ako si s touto problematikou vedia poradiť v zahraničí? Aj to sme sa pýtali Jany Červenákovej, zakladateľky neziskovej organizácie Viaticus.
Ďalšia príležitosť už nemusí byť
Pandémia zmenila postoj spoločnosti k smrti a umieraniu. „Viac sa o týchto témach hovorí, no stratili sme pred nimi rešpekt. Spočiatku sme boli znepokojení pri dvoch až troch úmrtiach na koronavírus. Keď začalo denne umierať 200 ľudí, začali sme to brať ako samozrejmosť. Smrť sme prestali vnímať ako niečo, čo je dôležité,“ skonštatovala vo videorozhovore Jana Červenáková.
Smrť však podľa nej predstavuje základnú životnú spravodlivosť. „Na smrteľnej posteli je každý sám za seba bez ohľadu na to, akí sú ľudia vplyvní, bohatí či mocní,“ prezradila.
Dôležité je vedieť vyhodnotiť, kedy otvoriť tému, ktorá je stále tabuizovaná. „Téma smrti sa nedá otvoriť pri nedeľnom obede so slovami – babi, povedz, ako to chceš. Smrť je však náhodná udalosť, môže postihnúť kohokoľvek z nás. Niekedy sa stane, že jedinú príležitosť nevyužijeme, no ďalšia už nepríde,“ dodala.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.
