03.10.2017, 00:00

V darovanom byte môžete ďalej bývať

Darovať dom, pozemok či inú vec znamená dodržať zákonné podmienky. Ktoré z nich sú viac komplikované a ktoré menej a prečo, vysvetľujú čitateľom experti HN.

zmluva
Zdroj: Dreamstime

1.
Základné formality
Na čo treba klásť dôraz pri uzatváraní darovacej zmluvy?

Darovaciu zmluvu treba chápať ako dvojstranný právny úkon. Na jednej strane je darca, ktorý sa rozhodne bezplatne prenechať nehnuteľnosť obdarovanému, a na druhej je obdarovaný, ktorý dar prijíma. Je zrejmé, že vôľu musia prejaviť obe zmluvné strany – darca aj obdarovaný. Základným predpokladom darovania je tiež jeho bezodplatnosť a ak je predmetom daru nehnuteľnosť, zmluva musí byť v písomnej forme. Darca vás musí tiež upozorniť na chyby, o ktorých vie. Ak má totiž darovaná vec alebo nehnuteľnosť chyby, na ktoré vás neupozornil, môžete vec vrátiť. Darca sa, naopak, môže domáhať vrátenia daru, ak by ste sa správali k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušujete dobré mravy.
2.
Darovanie domu
Rodičia sa rozhodli darovať dom deťom počas svojho života. V dome býva aj brat s rodinou, je však nezamestnaný a o rodinu sa nezaujíma. Rodičia sa preto rozhodli darovať polovicu domu mne ako dcére a druhú polovicu mojej švagrinej. Čo však v prípade rozvodu či smrti švagrinej? Mal by brat nárok na dom alebo jeho časť? Dá sa tomu vyhnúť?
V prípade rozvodu by váš brat nárok na časť domu nemal, no v prípade smrti vašej švagrinej by jej manžel bol jej dedičom, takže by dedil. Toto však dokáže švagriná upraviť závetom. Tak s darovacou zmluvou, ako aj so závetom vám pomôže notár, ten vysvetlí aj dôsledky darovania, daňové aspekty a oboznámi zainteresovaných aj s možnosťami pri závete.

3.
Pozemok ako dar
Keď chce majiteľ darovať svoj spoluvlastnícky podiel na poľnohospodárskej pôde niekomu v rodine alebo inému spoluvlastníkovi, prípadne cudzej osobe, čo musí urobiť a čo má obsahovať návrh na vklad?

Prevod poľnohospodárskych pozemkov podlieha regulácii. Vlastník pôdy ležiacej mimo zastavaného územia obce s rozlohou väčšou než dvetisíc štvorcových metrov musí zverejniť ponuku na predaj v registri zverejňovania ponúk na webe ministerstva pôdohospodárstva. V rovnakom čase ju musí zverejniť aj na úradnej tabuli v danej obci. Postup sa netýka prípadu, ak sa pôda prevádza spoluvlastníkovi pozemku alebo ak ide o predaj blízkej osobe či príbuznému. Prílohou návrhu na vklad je darovacia zmluva, na ktorej základe sa zapíše právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú listiny dokazujúce, že nadobúdateľ má u nás trvalý pobyt alebo sídlo aspoň desať rokov, ďalej podklady z registra zverejňovania ponúk či osvedčenie o splnení podmienok získania pôdy. Počet príloh môže byť variabilný.

4.
Administratívne údaje
Ktoré údaje musí obsahovať návrh na vklad, ak chcem darovať pôdu svojmu príbuznému, teda keď nemusím absolvovať procedúru cez register ponúk na webe?

V prípade darovania poľnohospodárskeho pozemku s rozlohou väčšou než dvetisíc štvorcových metrov, pričom leží mimo obce, a to príbuznej osobe (alebo spoluvlastníkovi pozemku), musí návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností obsahovať: meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu; prípadne obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. Ďalej nesmie chýbať označenie okresného úradu, ktorému sa návrh adresuje, označenie právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť či zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Prílohou je darovacia zmluva, na základe ktorej sa má zapísať právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

5.
Poplatok za agendu
Aký vysoký je správny poplatok súvisiaci s vkladom do katastra pri darovaní pozemku?

V prípade darovania poľnohospodárskeho pozemku s rozlohou väčšou než dvetisíc štvorcových metrov (mimo zastavaného územia obce) je správny poplatok za vklad do katastra vo výške 66 eur.

6.
Rozdelenie právomocí
Majú všetci dedičia povinnosť prispievať na opravu zdedenej nehnuteľnosti? Tri sestry totiž zdedili rodinný dom. V dome však býva sama jedna sestra, patrí jej polovica a ostatným dvom po 1/4. Musia na opravu a udržiavanie nehnuteľnosti prispievať všetky? Dom predsa občas potrebuje opravu. Jedna zo sestier, tá nebývajúca, by chcela dom predať, ostatné nie.


O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú všetci spoluvlastníci a každý má pri hlasovaní počet hlasov podľa podielov. Takže uvedené dve sestry nemôžu prehlasovať tretiu sestru a naopak. Preto je vždy potrebné dohodnúť sa na tom, čo sa bude s nehnuteľnosťou robiť. Napríklad, kto ju bude užívať, či treba vymeniť kotol, radiátory a podobne. Ak sa spoluvlastníci dohodnú a prehlasujú napríklad tretiu sestru, ktorá má 1/4, tak aj ona musí prispieť na

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.