V súčasnej Európskej komisii zastávate pozíciu jej podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. No nedávno sa vaše povinnosti rozrástli, a to o vzťahy EÚ s Veľkou Britániou, so Švajčiarskom a s európskymi mikroštátmi. Čo je momentálne priorita číslo jeden?
Nechcem zostavovať rebríček, ale je pravda, že v každej agende je prirodzene viac či menej pálčivá náplň. Momentálne mňa a môj tím najviac zamestnáva napĺňanie brexitovej dohody zo strany Veľkej Británie. Zahŕňa to hľadanie riešení šitých na mieru Severnému Írsku, ktoré – pre citlivú politickú situáciu na írskom ostrove – zostalo aj po brexite súčasťou jednotného trhu EÚ pre tovary. Každý piatok mám už niekoľko týždňov vyhradený na rokovania, striedavo v Bruseli a Londýne. V období stále zúriacej pandémie to nie je jednoduché ani pre môj rokovací tím.
Nadviažem a spýtam sa, ako vnímate tento nový „normál“ spôsobu práce? Je reálnou víziou a pre zamestnávateľov praktickým či ekonomicky výhodným riešením práca z domu? Budú ešte existovať klasické kancelárie?
Túto otázku dostávam v súvislosti so svojou prácou pomerne často a môžem povedať, že online práca u mňa funguje len do istej miery – napríklad pri konferenciách či podobnom type vystúpení. Hneď ako je však v hre politické rokovanie, ťažko nahradím osobný kontakt s druhou stranou, rozhovor medzi štyrmi očami alebo rozdelenie tímu na menšie negociačné skupinky. Je však pravda, že pandémia zrejme povedie k prerozdeleniu spôsobu práce z domu a z kancelárie – v prospech domácej pracovne.
Pokiaľ ide o strategický výhľad, aké prognózy očakávate pre Európu v dlhom časovom horizonte? V čom napredujeme a v čom, naopak, zaostávame?
Dlhodobý horizont de facto rámcuje ambícia Európy stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a digitálnou ekonomikou. Vyžaduje si to však obrovský kus práce na mnohých frontoch a neustálu obozretnosť. Ja som na jeseň predstavil našu druhú výhľadovú správu, kde pomenúvame desať konkrétnych oblastí, v ktorých Európa musí zaradiť vyššiu rýchlosť. Teda, ak chceme zostať celosvetovo silným hráčom, pretože ťažisko vplyvu sa posúva smerom k Ázii. Ide o viaceré technológie či o suroviny, bez ktorých sa nepohneme. Za pravdu nám dáva aj momentálna kríza okolo nedostatku polovodičov. Preto top prioritou je znižovať takéto chronické závislosti od dodávok z tretích krajín.
Prezentácia výhľadovej správy
Celý svet je uprostred klimatickej krízy. Je podľa vás zníženie spotreby fosílnych palív, prípadne ich úplná eliminácia jediná cesta na zlepšenie situácie?
Nemáme na výber. Je to zodpovedné a zároveň ekonomicky správne. V oblasti obnoviteľných zdrojov energie už teraz zaznamenávame slušný pokrok. Vlani predbehli fosílne palivá ako hlavný zdroj energie, keď sa z nich vyrobilo 38 % celkovej elektriny v EÚ. Tento trend pokračoval aj tento rok – v druhom štvrťroku to bolo 42 %. Ruka v ruke s tým ide zlacňovanie výroby či už solárnej, alebo veternej energie. No a potrebu zrýchliť krok nám pripomenul aj prudký nárast cien energií, najmä v kontexte krízy s dodávkami plynu do Európy. Samozrejme, plyn aj jadro majú naďalej úlohu minimálne prechodného zdroja energie.
Aké najzásadnejšie úlohy riešila Európska komisia v tomto roku?
Suverénne úlohou číslo jeden zostáva boj s pandémiou. Naďalej sme pracovali na zabezpečení dostatočného množstva vakcín, pričom sme solidárni aj s menej vyspelými krajinami mimo EÚ. Povolili sme uvedenie na trh pre dve liečivá. Kladieme základy zdravotnej únie. No a v tomto kontexte sme schválili národné plány obnovy vrátane toho slovenského – napojené na bezprecedentnú finančnú injekciu z EÚ –, aby sme ekonomiky naštartovali a zároveň modernizovali. Slovensko má k dispozícii vyše 32 miliárd eur, čo je obrovská zodpovednosť aj neopakovateľná príležitosť. Dôležité je teraz čo najskôr sfinalizovať Partnerskú dohodu s Komisiou.
Keď budete bilancovať rok 2021, čo považujete za svoj najväčší úspech?
Ak zostanem pri práci, tak vypichnem Európsku batériovú akadémiu. Iniciovali sme ju ako odpoveď na boom, ktorý sa nám podarilo odštartovať v oblasti batérií – a opäť, snažíme sa predvídať a vyhnúť nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Na konte máme už tri ambiciózne memorandá o porozumení. Španielsko a Francúzsko chcú každé takto pripraviť po 150-tisíc ľudí. Maďarsko má cieľ 40-tisíc ľudí. Privítal by som, keby sa pridalo aj Slovensko, nech si zachováme pozíciu silného automobilového hráča. Celkovo však za najväčší úspech budem považovať ukončenie tohto roka a vstup do toho nového v zdraví – a to prajem aj vašim čitateľom.
(PR)