Superodpočet na výskum a vývoj umožňuje každej firme, ktorá realizuje inovatívne alebo vývojové projekty, druhýkrát odpočítať od daňového základu výdavky, ktoré na takéto projekty vynaložila. Úspora, ktorú môže využitím superodpočtu na výskum a vývoj každá inovatívna firma pri splnení legislatívnych požiadaviek získať, je od 1.1.2018 až 21 000 € z každých 100 000 € investovaných do vývojových a inovatívnych projektov.
Slovensko sa touto legislatívnou zmenou v oblasti nepriamej podpory vývojových a inovatívnych firiem konečne zaradilo medzi vyspelé ekonomiky, ktoré rovnako vysokými daňovými odpočtami podporujú inovatívne firmy už desiatky rokov.
O superodpočte na výskum a vývoj sme sa rozprávali s Kristínou Šumichrastovou, riaditeľkou poradenskej spoločnosti Ayming. Spoločnosť Ayming sa na problematiku odpočtu na výskum a vývoj špecializuje v Európe už viac ako 30 rokov a superodpočet na výskum a vývoj pripravila pre viac ako 50 slovenských firiem a pre viac ako 400 českých firiem.
Čo je účelom superodpočtu na výskum a vývoj?
Účelom superodpočtu na výskum a vývoj je motivovať slovenské firmy k realizácii inovatívnych a vývojových projektov poskytnutím zaujímavých daňových úľav, konkrétne znížením dane z príjmu právnických osôb. Táto legislatíva existuje už desiatky rokov v skoro všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Štáty si totiž uvedomujú, že inovácie sú predpokladom konkurencieschopnosti lokálnych firiem na globalizovanom trhu. Úspešné a ziskové firmy sú zase predpokladom zdravej a rastúcej ekonomiky každého štátu. Účelom superodpočtu na výskum a vývoj je teda zvýšenie konkurencieschopností slovenských firiem.
Ako si na tom s inováciami stojí Slovensko?
Vo vybraných oblastiach dosahuje slovenský výskum a vývoj výsledky na špičkovej svetovej úrovni, ale výška celkových výdavkov na inovácie, výskum a vývoj je na Slovensku dlhodobo pod priemerom krajín Európskej únie. To môže slovenskú ekonomiku v ďalších rokoch poškodiť a ohroziť jej rast. Pre porovnanie priemerný podiel výdavkov na výskum a vývoj predstavoval v roku 2016 v EÚ 2,03 % HDP. Nad priemerom EÚ sa umiestnilo osem krajín: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Švédsko. Podiel výdavkov na výskum a vývoj bol vyšší ako 3 % HDP v Dánsku, Rakúsku a Švédsku. Na Slovensku predstavoval v roku 2016 podiel výdavkov na výskum a vývoj len 1,18 % HDP.
Prečo je Slovensko v inováciách tak pozadu?
Tých príčin je samozrejme niekoľko, ale dlhodobou prekážkou ďalšieho rastu výdavkov do inovácii, výskumu a vývoja na Slovensku je jeho nedostatočné verejné financovanie. Ilustruje to aj samotná legislatíva superodpočtu na výskum a vývoj, ktorá existuje na Slovensku len tri roky, a naviac až od roku 2018 v porovnateľnej výške ako v okolitých krajinách. Firmy na Slovensku nemali doteraz k dispozícii obdobné nástroje podporujúce investície do inovácii, výskumu a vývoja, resp. ich nemali k dispozícii v obdobnej výške ako firmy v okolitých krajinách. Dostupné formy verejnej podpory inovácií, výskumu a vývoja, medzi ktoré patria národné dotácie, dotácie z fondov EÚ a odpočty na výskum a vývoj, majú priamy vplyv na intenzitu inovácií v danej krajine.
Pre príliv zahraničných investícii v podobe budovania vývojových centier je potom rozhodujúci celkový daňový systém, výška zdanenia, možné daňové úľavy a štátna pomoc. Medzinárodné korporácie sa o umiestnení vývojového centra často rozhodujú aj podľa systému priameho a nepriameho financovania inovácií, ktorý štát firmám ponúka, teda dotácií a odpočtov na výskum a vývoj.
Firmy na Slovensku predsa môžu využívať dotácie a granty už dlhé roky.
To samozrejme môžu, ale pri efektívnom verejnom financovaní inovácií je dôležitá práve kombinácia priamej a nepriamej podpory. Priama podpora v podobe dotácií je určená vybraným firmám, ktoré splnia prísne kritéria daného dotačného programu a danej výzvy. V takom prípade tieto firmy dostanú v mnohých prípadoch relatívne vysokú podporu, niektoré projekty sú spolufinancované z verejných zdrojov až do výšky 40%. Celý proces je však veľmi časovo a administratívne náročný a netýka sa plošne všetkých inovatívnych firiem.
Naopak, superodpočet na výskum a vývoj je nástroj, ktorý má byť zo svojej podstaty maximálne pružný tak, aby ho mohla využiť väčšina inovatívnych firiem v danej krajine. Je určený na akýkoľvek inovatívny alebo vývojový projekt, firma si odpočet môže uplatniť každý rok a celý proces nie je tak administratívne náročný ako u dotácií. Výška spolufinancovania z verejných zdrojov je nižšia ako u dotácií, ale na druhú stranu je na ňu právny nárok a firma ju môže využiť každý rok.
Obidve formy verejného financovania potom môže firma efektívne kombinovať tak, aby získala čo najvyššiu mieru financovania inovatívnych a vývojových projektov. Na určité jednorazové projekty alebo investície do technológií či vybavenia môže firma využiť dotáciu a na opakované, kontinuálne vývojové činnosti zase superodpočet.
Ako superodpočet na výskum a vývoj funguje?
Každá firma, ktorá realizuje inovatívne alebo vývojové projekty si môže odčítať výdavky, ktoré na takéto projekty vynaložila druhýkrát od daňového základu. Prvýkrát si ich odčíta ako bežné výdavky daného zdaňovacieho obdobia a druhýkrát ako superodpočet na výskum a vývoj. Takto si zníži daňový základ a teda aj daň z príjmu právnických osôb.
To znie jednoducho. Prečo si potom na Slovensku superodpočet uplatňuje tak málo firiem? V roku 2017 to bolo len niečo cez 100 firiem.
Až do roku 2018 bola podpora prostredníctvom superodpočtu na výskum a vývoj nízka. Od daňového základu bolo možné druhýkrát odčítať len 25% výdavkov na inovatívne projekty, čo znamenalo v praxi úsporu cca 5,25% z investície do výskumu a vývoja. Od roku 2018 sa táto podpora štvornásobne zvýšila a firmy tak ušetria 21% z prostriedkov, ktoré investovali do inovácii, výskumu a vývoja. Záujem firiem o túto formu podpory výrazne stúpa, čomu nasvedčuje aj náhly vysoký nárast počtu našich klientov. Firmy nás oslovujú s dotazmi, pýtajú sa na možnosti využitia tohoto nástroja čim ďalej tým častejšie. V tejto podobe je totiž superodpočet zaujímavý pre všetky firmy, malé podniky aj veľké korporácie. Firma pri nákladoch 100 000 € do inovácii ušetrí od tohto roku 21 000 €.
Vedia firmy ako superodpočet uplatniť?
Vo väčšine prípadov majú firmy nejaké povedomie o tom, ako superodpočet funguje. Ale často nemajú čas ani interné kapacity sa tejto problematike detailne venovať a študovať podrobne všetky podmienky spojené so správnym využitím tohto mechanizmu.
Pre správne a efektívne využitie superodpočtu je totiž najdôležitejším predpokladom koordinácia viacerých expertíz, ako napríklad technickej, finančnej, účtovnej a ďalších. Jedná sa o multiodborovú disciplínu. Technickú expertízu potrebujete pre správne určenie vhodných projektov k superodpočtu, účtovnú expertízu pre správne zaúčtovanie a evidenciu vhodných výdavkov, finančnú expertízu pre určenie metodológie výpočtu výdavkov. Ďalej je napríklad veľmi dôležitá znalosť projektového manažmentu. Firma by mala k vybraným projektom viesť podpornú technickú a finančnú dokumentáciu tak, aby nárok na superodpočet vedela preukázať.
A práve tento aspekt multiodborovosti superodpočtu často firmy pri uplatňovaní podceňujú. Sú firmy, ktoré majú správne určené projekty výskumu a vývoja, ale nevedú k nim žiadnu dokumentáciu alebo má ich dokumentácia základné formálne nedostatky. Potom sú firmy, ktoré majú detailnú a formálne správnu dokumentáciu, ale projekty, ktoré si k superodpočtu vybrali nie sú vývojové. A takýchto kombinácii je samozrejme viacej.
Takže, aby som odpovedala jasne na Vašu otázku, firmy teoreticky vedia ako superodpočet uplatniť, základný postup stanovuje zákon. V praxi je to ale so správnym uplatňovaním superodpočtu trochu komplikovanejšie ako si predstavovali a určité aspekty uplatňovania sú firmami podceňované alebo nesprávne interpretované.
Pre aké firmy a odvetvia je superodpočet vhodný?
Superodpočet je využiteľný v nejakej podobe pre väčšinu firiem. Od výrobných firiem všetkých veľkostí, cez IT firmy až po firmy v oblasti služieb ako sú banky, poisťovne, logistické firmy, veľkoobchody. Medzi našich dlhodobých klientov v Českej republike patrí napríklad aj cestovná kancelária, ktorá si interne vyvíja software. Inovovať je totiž možné skoro všade! Takže nezáleží na odvetví alebo veľkosti firmy, ale na tom, či sa daná firma snaží zlepšovať svoje výrobky, technológie, služby alebo výrobné procesy a postupy. Či sa snaží robiť niečo inak, lepšie, ako robila doteraz. Superodpočet je vhodný aj pre firmy, ktoré realizujú komplikované a atypické zákazky pre klientov.
Chcela by som tiež upozorniť na to, že nie je nutné mať vo firme vytvorené vývojové oddelenie alebo mať výskum a vývoj zapísaný v predmete činnosti firmy v obchodnom registri. Dôležité je vývoj skutočne realizovať.
Ale sú samozrejme aj firmy, pre ktoré superodpočet na výskum a vývoj nie je určený, typicky sú to čisto obchodné firmy.
Čo by ste poradili firmám, ktoré chcú začať s uplatňovaním superodpočtu?
Ak máte čas a interné kapacity, naštudujte si dostupnú legislatívu a metodické pokyny, ktoré vás navedú správnym smerom. Pri príprave superodpočtu zvoľte už vyššie uvedený multiodborový prístup. S vašim tímom technikov sa zamyslite nad tým, či projekty ktoré realizujete prinášajú niečo nové, niečo zlepšené a či váš tím prekonával nejaké technické problémy pri riešení projektov. Ak áno, je možné, že tieto projekty splnia požiadavky zákona pre uplatnenie superodpočtu. Pred zahájením takých projektov potom pripravte potrebnú dokumentáciu a začnite si interne sledovať výdavky na takéto projekty oddelene od ostatných výdavkov. V priebehu roka k projektom výskumu a vývoja veďte projektovú dokumentáciu.
Predovšetkým si ale vyberte jedného zodpovedného koordinátora celého procesu prípravy superodpočtu, ktorý bude riadiť interné tímy ľudí, zainteresované do uplatňovania superodpočtu v danej expertnej oblasti.
Ak čas a kapacity nemáte, alebo si sami v prvom roku na túto problematiku netrúfate, obráťte sa na externú firmu, odborníka na superodpočet, ktorý má už s uplatňovaním superodpočtu dostatočné skúsenosti a poskytne vám spoľahlivé garancie za jeho správnosť.
(pr)