Investície do budúcnosti môžu mať veľa rôznych podôb – napríklad podobu zbierky. Ivan Hirländer zbiera syntetizátory – elektronické a elektromechanické hudobné nástroje. Aké najvzácnejšie kúsky vlastní, čo je odvrátenou stránkou zberateľstva aj to, akú hodnotu takáto zbierka má nám prezradil pri našej návšteve jeho zbierky.

Aká bola vaša cesta k syntetizátorom a prečo ste ich vlastne začali zbierať? Nie je to typický zberateľský predmet...

Som ročník '72, takže moje „vpečaťovacie“ obdobie bolo v 80. rokoch. Prichádzala nová, elektronická hudba ako Depeche Mode či Alphaville. Najskôr som chcel vedieť hrať, no keď to nešlo, tak som nástroje, ktoré túto hudbu produkovali, chcel aspoň vlastniť a vedieť programovať.

Ste teda skôr hudobník alebo technický nadšenec?

Pôvodne som sa veľmi chcel naučiť hrať na klavír. Po tom som túžil už od útleho detstva. Bohužiaľ, rodičia mi odmietli kúpiť klavír a prihlásili ma na harmoniku, ktorú som nenávidel. Napokon som si z vlastných peňazí za socializmu kúpil klavír a začal cvičiť, no výsledky neboli bohvieaké. Nikdy som nebol dobrý hráč.

Bolo to však obdobie elektroniky a tie “synťáky” ma priťahovali, lebo hudba sa pomocou nich dala upravovať. Sluch a zmysel pre hudobno mám. Očarenie elektronikou a možnosťou ju programovať prekonalo všetko ostatné. Časom som sa stal programátorom hudby, špecialistom na „syňťáky“ a tvorbu zvukov pomocou nich. Zbieraním nástrojov som si vlastne začal plniť detské túžby.

Splniť si sny z mladosti, to sa nepodarí každému. Povedali ste si už pri prvom “synťáku”, že budete zberateľ, alebo to bola skôr náhoda?

Hlavným popudom bolo to, že začiatkom 90. rokov sa analógová technika stala nepotrebnou a nezaujímavou. Prišla nová, digitálna doba. Bavíme sa o nástrojoch, čo pôvodne stáli neskutočné peniaze a boli pre nás za socializmu nedostupné. Náklady na ich nákup boli na úrovni auta alebo domu.

To si nemohol dovoliť takmer nikto. Možno len muzikanti ako Vašo Patejdl, ktorí na to mali, lebo cestovali von a tie nástroje im kúpil buď Slovkoncert alebo si na ne zarobili hrávaním po baroch a lodiach. Jedna z motivácií naplniť si tú túžbu teda bolo aj otvorenie hraníc a možnosť dostať sa k nástrojom lacno. Ale vtedy ešte žiadna zberateľská úvaha neexistovala, chcel som si len urobiť radosť.

Aká veľká je zbierka v súčasnosti?

Neviem presne, ale niekde medzi 150 – 170 kusov.

Viete, akú má asi hodnotu?

Je to v desaťtisícoch eur, ale konkrétnejší nebudem.

Investovať môžete aj keď nič nezbierate. Zistite viac o vašich možnostiach na stránke ČSOB Investor. 

Ktorý kúsok považujete za najzaujímavejší?

Asi najvzácnejší nástroj v mojej zbierke bol Yamaha CS-80, ktorý už žiaľ nevlastním. Je relatívne raritný, lebo sa ho vyrobilo len okolo 3 000 kusov a je kráľovský aj váhovo – má okolo 100 kíl. Je to tiež technicky veľmi náročný nástroj, ktorý je nesmierne zložité udržať vo funkčnom stave.

Zaujímavá je aj Rhodes Chroma – to je veľmi vzácny nástroj, v Čechách a na Slovensku sú len 2 kusy. Ten má svoju hodnotu paradoxne vďaka tomu, že bol kazový a vyrobený v malom množstve.

Začali ste zbierať už dávno. Ako sa táto záľuba zmenila oproti minulosti?

Je to v niečom zložitejšie a inom zase jednoduchšie. Rozhodne to bolo jednoduchšie z hľadiska peňazí. „Synťáky“ boli najmä v spomínaných 90. rokoch lacné a nebol o ne záujem. Platí tu to isté, čo povedzme o starších autách. Ak niekto vedel dobre kúpiť v 90. rokoch za dobré peniaze zaujímavé auto zo 70. alebo 80. rokov, stačilo mu ho odložiť do garáže a počkať, kým jeho cena stúpne. A to zhodnotenie zákonite príde.

Dnes internet a tiež Európska únia výrazne zjednodušili možnosť zohnať čokoľvek. Zároveň to rozhýbalo ceny. Nástroje, ktorých je veľké množstvo zlacneli a tie, okolo ktorých vznikol nejaký „hype“, pri nich ceny vystrelili ku hviezdam. Čo to celé komplikuje je systémové starnutie. Príde čas, kedy bude mať význam udržať v zbierke len minimálne množstvo nástrojov, pretože náklady na ich údržbu sa budú iba zvyšovať.

Vlastníte aj nejaké „slávne“ nástroje, ktoré povedzme používali známi hudobníci?

Mám v zbierke napríklad Rhodes Fender, piano Jara Filipa, ktoré je ponechané v pôvodnom stave – má pôvodné nálepky aj konštrukčné problémy, keďže tento nástroj Jaro nepoužíval v štúdiu. Ja som ho len vyčistil a zakonzervoval v pôvodnom stave.

Mám tu sekvencer Vaša Patejdla, na ktorom vznikala Fontána pre Zuzanu, alebo nástroje Martina Karvaša a Svaťa Juříka z obdobia Banketu. V nástrojoch nachádzam množstvo pozostatkov po muzikantoch – mince, špaky, nechty, gitarové brnkátka, špáradlá a všelijaké semienka zo stromov, ak bol nástroj používaný vonku. Poznám teda aj veľa príbehov, ktoré sú s tými nástrojmi a ich majiteľmi spojené.

Zberateľstvo je pomerne špecifická záľuba, ktorá stojí veľké množstvo času, energie a peňazí. Čo sa zmenilo vo vašom živote od kedy ste začali?

Je to závislosť, tak ako veľa iných závislostí. Objaviť niečo zaujímavé, nové alebo prekvapivo lacné je vzrušujúci proces. Je to istý druh adrenalínu, ktorého sa dá zbaviť len veľmi ťažko. Na druhej strane tomu človek venuje možno príliš veľa času. Začnú vám utekať vzťahy a iné dôležitejšie veci v živote.

Je fajn mať nad takýmto koníčkom kontrolu, aby sa nestal závislosťou. Prechádza to rôznymi životnými fázami. Keď má človek peniaze, je frustrovaný a chce si urobiť radosť, tak nakupuje. Ak je však pri tom nákupe pragmatický, môže to byť aj investícia do budúcna.

Vnímate vašu zbierku ako dobrú investíciu?

Áno. Ja som vo fáze, kedy už viem celkom presne odhadnúť budúcnosť nejakého modelu. Už skrátka viem, ktoré nástroje ešte nedosiahli vrchol a oplatí sa ich kúpiť. Aj v zberateľstve existujú určité „investičné stratégie“, ak sa to tak dá nazvať. Na druhej strane, občas s celou svojou stratégiou a skúsenosťami vyhoríte ako fakľa. Môže sa stať, že zrazu začne odchádzať nejaká zásadná súčiastka nástroja, ktorá ho úplne znefunkční a on príde o svoju hodnotu. Napokon, aj veterán by mal jazdiť a nikto nechce mať doma nefunkčnú haraburdu.

Najzaujímavejšie zbierky na svete

Automobilová zbierka Ralpha Laurena

Dizajnérska legenda zo sveta módy Ralph Lauren sa môže pochváliť jednou z najhodnotnejších zbierok automobilov na svete. Približne 70 vozidiel má odhadovanú hodnotu viac ako 300 miliónov dolárov. Vrcholom jeho zbierky je Bugatti 57SC Atlantic z roku 1938. Vyrobené boli len 4 kusy a dodnes sa zachovali len dva. Cena tohto auta je takmer nevyčísliteľná.

Umelecká zbierka bratov Davida a Ezru Nahmadovcov

Spoločná zbierka umenia bratov Nahmadovcov – obchodníkov s umením – nemá vo svete obdobu. Jej odhadovaná cena je totiž okolo 3 miliárd dolárov. Tvorí ju viac ako 5 000 kusov, prevažne obrazov, ktoré sú uložené v špeciálnom depozitári v Ženeve. Najhodnotnejšou časťou zbierky je 300 obrazov Pabla Piccassa, ktorých odhadovaná trhová cena je viac ako miliarda amerických dolárov.

Zbierka známok kráľovnej Alžbety II

Kráľovná Alžbeta zdedila zaujímavú zbierku známok od svojho otca, kráľa Juraja. Jej vlastným koníčkom sa rozširovanie tejto zbierky stalo v roku 1952 a pokračuje dodnes. Hodnota Royal Philatelic Collection je neznáma. Vzhľadom na to, že obsahuje množstvo absolútne raritných známok a neustále sa rozširuje je však aj tak považovaná za jednu z najhodnotnejších na svete.

Zberateľstvo je vášňou, no zároveň zaujímavou investíciou do budúcnosti. Vek, stav a výnimočnosť robia z niektorých predmetov v zbierke hodnotné artefakty, ktorých cena neustále rastie. Či už ide o umelecké diela, mince, známky, autá alebo hudobné nástroje, pri troche šikovnosti sa dá na dobrej zbierke jedného dňa aj slušne zbohatnúť.

Investovať však môžete aj keď vás zberateľstvo neláka. Podobne ako pri zberateľských kúskoch, ak vložíte peniaze do bankových investičných produktov a dáte im dostatok času, vďaka zloženému úroku sa vám môžu veľmi výhodne zhodnotiť.

Vypočítajte si, koľko by ste mohli investovaním získať na stránke ČSOB Investor, zistite, aký ste typ investora a prečítajte si viac o tom, aké produkty sú pre vás najvhodnejšie. Nie je to o nič náročnejšie ako zbieranie známok či mincí – zbierate akurát rovno peniaze, ktorých objem môže rásť každým rokom

Text: Kubo Stank

Foto: Dominika Behúlová