Mirka Miškechová – populárna cudzinka. Ako je to vlastne? Cítiš sa viac doma v Čechách alebo na Slovensku?
Pre mňa je domov synonymom miesta, kde má človek svoju rodinu a srdcu najbližších priateľov. Keďže som niekoľko rokov žila v Prahe, mám tam veľa blízkych duší, ktoré ľúbim, rovnako je tomu aj doma v Považskej Bystrici. Podobný okruh si už začínam vytvárať aj v Bratislave. To sú moje momentálne domovy. Nerozlišujem medzi tým, či som v Čechách alebo na Slovensku, to pre mňa nie je podstatné.
Pýtal som sa preto, lebo u našich susedov si oveľa viac známa. Aj chytľavá novinka Brouček z tvojho najnovšieho albumu, ktorú si práve môžu vypočuť poslucháči Rádia Slovensko je v českom jazyku, takže je ti čeština asi celkom blízka.
Úprimne, neviem, či som oveľa viac známa. Zjemnila by som to a použila by som výraz o niečo viac známa. Slovenčina mi je prirodzene najbližšia a najmilšia. Pesnička v češtine bola pre mňa nová skúsenosť a vybočenie zo zabehnutých koľají. V budúcnosti by som chcela napríklad zložiť a naspievať pesničku vo francúzštine. Slovenčina však určite zostane mojím hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Považujem ju za nádherný jazyk! Keby som mala použiť prirovnanie, zatiaľ čo francúzštinu by som opísala ako noblesnú mladú dámu, slovenčina je pre mňa pekná akosi obyčajnejšie. Je ako rýdzo krásne dedinské dievča.
Album si krstila v Čechách a českí interpreti sa stali aj krstnými otcami tvojho albumu. Máš teda blízko nielen k českým fanúšikom, ale aj k českej hudobnej scéne?
Milujem českú hudobnú scénu. Keď som začala skladať pesničky, učila som sa zo spevníka Jaromíra Nohavicu. Slováci boli pre mňa síce viac muzikálni a hudobne progresívnejší, Čechov som zase vnímala ako obratnejších textárov. Ako čerstvej gymnazistke mi svojho času nesmierne učaroval folk. Kým na Slovensku bol čisto okrajovým žánrom, v Čechách bol pevnou súčasťou pop kultúry. Vďaka tomu som sa viacej začala zaujímať o českú hudobnú scénu, takže k nej mám naozaj veľmi blízko.
Svoj najnovší album si nazvala: My name is Mirka, not Miška, je na ňom aj nejaká naozaj osobná pieseň?
Pre mňa je osobná pieseň úplne každá. Do piesní predsa vždy premietam svoje intímne zážitky a prežívanie. Je teda jedno, či som príbeh konkrétnej pesničky prežila ja, alebo je hlavnou postavou niekto iný.
Poďme teda viac k tebe. Obligátna otázka: ako si sa dostala k hudbe?
Spievanie som milovala úplne od malička. Vždy som chcela byť speváčkou a nikdy ma tento detský sen neopustil. Celoživotne ma, myslím si, sprevádza jedna povahová črta. Keď moje srdce pre niečo zahorí, dokážem ísť hlavou nielen proti rozumu, múru, ale často aj proti sebe. Veľakrát mi takéto bláznivé riskovanie prinieslo do života krásne veci a zážitky, veľakrát som však padla na hubu. Na druhej strane, to, že spievam je práve vďaka tomu, že som sa nikdy nenechala odradiť okolím a názorom, že je to nereálny, nesplniteľný sen.
Vie sa o tebe, že si texty k piesňam píšeš sama a dokonca píšeš aj pre iných spevákov. Čo ti robí väčšiu radosť: písanie textov alebo tvorba hudby?
Myslím si, že o čosi viacej ma baví textovanie. Je pre mňa zaujímavé hľadať správne slová do vopred vymyslených tónov. Vnímam to ako takú vzrušujúcu hru – skladačku.
Tvoje piesne nie sú povrchné. Síce často z nadhľadom a humorom, no spievaš o vážnych témach o živote, ľuďoch, vzťahoch. Kde hľadáš inšpiráciu k tvorbe?
Inšpiráciu hľadám vo svojom živote a viem, že takáto odpoveď znie veľmi všeobecne, ale je pravdivá. Od mala sa učíme obrovské množstvo praktických informácií o svete, skutočne dôležité a zaujímavé otázky sú často vytesnené na okraj nášho záujmu. Nie je dôležité, čo robíme a kým sme, ale ako sa cítime. Pre mňa je tento vnútorný svet to najcennejšie, preto sa doňho rada ponáram a spievam o ňom.
Cítiš sa lepšie ako interpretka na koncertnom pódiu alebo ako autorka doma v štúdiu s perom, papierom a gitarou?
Mám v sebe silného extroverta, no zároveň som často introvert. Občas mi perfektne vyhovuje byť v tichosti sama so sebou a so svojimi myšlienkami. Na druhej strane, milujem kontakt s ľuďmi, vystupovanie na pódiu mi nesmierne lichotí a vyhovuje. Trocha sa bojím, či ním zbytočne neprikrmujem svoje ego. Učím sa, ako sa mať rada a zároveň sa do seba nezamilovať.
Prezraď nám niečo zo svojho súkromia. Ako zvláda tvoja rodina, že má doma stále populárnejšiu speváčku?
Nakoľko som neabsolvovala žiadnu talentovú súťaž, ktorá je sprevádzaná veľkým záujmom médií, moji blízki mali možnosť zvykať si na moje hudobné aktivity postupne. Žiaden veľký šok sa teda nekonal a verím, že aj v budúcnosti na seba skôr upozorním piesňami než bulvárnymi aférami.
Kde ťa môžu tvoji fanúšikovia najčastejšie stretnúť: v Prahe, Bratislave alebo doma v Považskej Bystrici?
Momentálne som úplne najčastejšie v Považskej Bystrici. K tomuto mestu mám veľmi silný vzťah a stále tu vnímam láskavé ochranné krídla mojej rodiny, čo je naozaj príjemný pocit.
Aký bude rok 2019 pre Mirku Miškechovú, na čo sa môžeme tešiť?
Tento rok by som chcela veľa písať a skladať. Verím, že sa mi niečo z toho podarí nahrať v štúdiu a sprístupniť verejnosti. Aktuálne so svojou kamarátkou a speváckou kolegyňou Andreou Bučko intenzívne pripravujeme večer francúzskych šansónov. Nacvičujeme známe francúzske skladby a dokonca sa každá predstavíme aj s vlastnou pesničkou vo francúzštine. Pilotný večer nás čaká už teraz v apríli. Veríme, že si tento projekt nájde svojich priaznivcov. Taktiež som nedávno objavila pre mňa úžasnú slovenskú speváčku Evu Kostolányiovú. Jej piesne a životný príbeh sa ma natoľko dotkli, že som sa rozhodla jednu z jej skladieb prespievať. V najbližších dňoch sa teda môžete tešiť aj na moje prevedenie pesničky Ťuk, ťuk.
Ak by som mala na túto otázku odpovedať vo všeobecnejšej rovine – v súkromí aj pracovne si veľmi želám naučiť sa rozoznávať hlas svojho srdca a robiť správne rozhodnutia!
(pr)