Podľa výšky daňovej povinnosti sa určuje aj to, ako často je potrebné preddavky platiť. Možnosti sú dve: kvartálne a mesačne. Prvý typ preddavkov platia tí, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla už spomínaných 2 500 eur, no zároveň neprekročila sumu 16 600 eur. Ak bola daňová povinnosť vyššia, musí podnikateľ počítať s mesačnými preddavkami.
Ako sa platia preddavky?
Výpočet výšky preddavkov je pomerne jednoduchý. V prípade štvrťročných je to štvrtina poslednej známej daňovej povinnosti. Ak teda podnikateľovi vyšla daň 4 000 eur, zaplatí štvrťročne tisícku. Musí tak urobiť do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Obdobné je to s mesačnými preddavkami. Tu sa platí 1/12 poslednej daňovej povinnosti, splatnosť je do konca každého kalendárneho mesiaca. Ak teda podnikateľovi vyšla daň napríklad 24 000 eur, musí každý mesiac zaplatiť preddavok vo výške 2 000 eur.
Ak deň splatnosti preddavku padne na víkend, či štátny sviatok, termín sa posúva na najbližší pracovný deň. Je to rovnaký princíp, aký platí aj pre podanie daňového priznania. Keďže 31. marec pripadol v tomto roku na nedeľu, termín sa posúva na pondelok 1. apríla.
Od tohto dátumu sa následne odvíja aj stanovenie preddavkového obdobia. To začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania a trvá až do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v ďalšom roku. Štandardne teda trvá od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka. Keďže sa ale v tomto roku termín na podanie daňového priznania posúva o jeden deň, o tento jeden deň sa posúva aj začiatok preddavkového obdobia.
Dôležité je aj to, či má podnikateľ predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak áno, podľa toho sa stanoví aj preddavkové obdobie.
Nie každý príjem sa ráta
Pre platenie preddavkov však platia aj výnimky. Netýkajú sa toho daňovníka, ktorý mal len príjmy z kapitálového majetku, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a tzv. ostatné príjmy. Preddavky neplatia ani zamestnanci či podnikatelia, ktorí majú aj príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) a daň z nich presahuje 50 % celkovej dane zo všetkých príjmov, ktorú musia zaplatiť. Napríklad, ak vám z podnikania vyšla daň 1 000 eur, no zo závislej činnosti až 2 000 eur, preddavky platiť nemusíte. V tomto prípade ste posudzovaný de facto ako zamestnanec.
Zaplatené preddavky sa potom zúčtujú v ďalšom daňovom priznaní. Ak podnikateľ zaplatil viac, štát mu peniaze vráti. Ak zaplatil málo, musí doplatiť. Napríklad, ak počas roka uhradil na preddavkoch 5 000 eur a daňová povinnosť mu za daný rok vyšla na 4 000 eur, štát mu tisícku vráti na účet. Na tento účel je v daňovom priznaní vyhradená špeciálna kolónka.
Čo ak peniaze chýbajú?
Čo však v prípade, ak vám peniaze z nadmerných preddavkov chýbajú a nemôžete čakať až do ďalšieho daňového priznania, kým vám ich štát vráti? Prípadne potrebujete vo firme investovať, alebo vás postihla nepredvídaná udalosť, ako nabúrané auto či pokazený stroj. Vtedy by sa vám peniaze z uhradených preddavkov zišli.
V takom prípade si môžete zaplatené dane refinancovať cez Úver na dane. Poskytuje ho Poštová banka a týka sa nielen preddavkov, ale aj dane, ktorú ste zaplatili jednorazovo po podaní daňového priznania. Špecializovaný úver však nie je určený iba na refinancovanie dane. Môžete si prostredníctvom neho požičať aj na daň, ktorú ešte len máte zaplatiť. „Vďaka tomu sa podnikatelia, vrátane živnostníkov, dokážu rýchlo dostať k peniazom, ktoré potrebujú. Použiť ich môžu na čokoľvek, čo potrebujú,“ približuje Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
Špecializovaný Úver na dane poskytuje Poštová banka bez poplatku a do sumy 30 000 eur v zrýchlenom konaní.
Úver na dane v skratke
Kto oň môže požiadať: Fyzická osoba - podnikateľ a spol. s r.o. s ročným obratom do 1 milióna eur s dvoma uzavretými ucelenými účtovnými obdobiami.
Minimálna výška úveru: 500 eur
Úroková sadzba: od 500 eur do 4 999 eur – 9 % p. a., od 5 000 eur – 8 % p. a.
Poplatok za poskytnutie: 0 eur
(pr)