V banke máte na starosti riadenie rizík, čo si máme pod tým predstaviť?

Riziko je komodita, ktorú banka predáva. Keď ho predáva príliš málo, nezarobí si na existenciu. Ale, ak ho predáva príliš veľa, môže utrpieť straty. Takže riadenie rizika je vlastne nájsť tú správnu mieru, aby ho nebolo ani príliš veľa ani príliš málo. A nejde pritom len o to, aby boli akcionári spokojní. Banka spravuje aj vklady klientov,  a je zodpovedná za to, aby sa neznehodnotili.

Aké vlastnosti musí mať človek, ktorý riadi risk?

Musí mať vzdelanie a čo je naozaj veľmi dôležité, sú skúsenosti. Ak niekto urobí rýchlu kariéru v risk manažmente, je to na jeho škodu. Ak človek má šancu začať s malými transakciami, učí sa narábať s financiami a rizikom postupne. A potom je pripravený robiť s veľkými financiami s výrazne nižšou pravdepodobnosťou, že sa spáli.

​Keď sa pozeráte na profil človeka alebo firmy žiadajúcej o úver, rozhodujú aj pocity, akýsi šiesty zmysel?

Pri posudzovaní žiadosti o úver sa vždy v prvom rade posudzuje analyticky jeho schopnosť splácať. Súčasne je dôležité vnímať súvislosti, poznať príbeh.  Musíte vnímať,  akí ľudia stoja za žiadosťou, akú majú minulosť, aký projekt posudzujete – tu vstupujú do hry práve tie skúsenosti, ktoré som spomínala - hovorím tomu rozhodovanie  bruchom.  A správna kombinácia hlavy a brucha robí dobrého manažéra rizika.

Dá sa takému niečomu aj naučiť?

Do určitej miery. Sú ľudia, ktorí sú rodení analytici, a necítia sa dobre, ak majú urobiť zásadne rozhodnutie. Ja som mala šťastie, že na začiatku som pracovala s ľuďmi, od ktorých som veľmi veľa naučila, a tie lekcie mi pomáhajú dodnes.  Skúsenosti napríklad ukazujú, že veľmi dôležitý je charakter dlžníka. Pokiaľ má niekto za sebou históriu, ktorá nie je celkom pekná, treba byť obozretný. Vysoká pravdepodobnosť nevrátenia peňazí, sa dá identifikovať. Napríklad, ak sa bavíme o firemných klientoch, najlepší sú takí, ktorí si už prešli nejakou krízou, lebo z nej vieme vyčítať, ako na ňu reagujú. Životom ošľahaní klienti sú najlepší.

Hovoríte, že dôležitou súčasťou je aj vzdelanie.

Určite. Ale nie je nevyhnutné ekonomické vzdelanie. Ja ho napríklad nemám, som vyštudovaná matematička. Zhodou okolností som po vysokej škole začala pracovať v medzinárodnej banke, ktorá prišla na slovenský trh ako jedna z prvých. Tam som sa veľa naučila a už som pri bankovníctve zostala.

Čo vás na tejto práci najviac fascinuje?

Cez financie a cez banku máme možnosť ovplyvňovať dianie okolo nás. Aby sa tu robil etický biznis, aby na trhu existovala slušnosť a podporovali sa dobré projekty. Banky majú vplyv na klímu v spoločnosti. Čo ma na tejto práci baví je aj fakt, že sa naučím strašne veľa o fungovaní vecí, ktoré na prvý pohľad s financiami nesúvisia – pokiaľ máte úver posúdiť naozaj zodpovedne, musíte preniknúť do podstaty fungovania firmy, takže sa veľa naučíte napríklad  o priemyselnej výrobe,  stavebníctve a podobne.

Pôsobíte vo vrcholovom manažmente, nemuseli ste sa vzdať veľkej časti osobného života? Táto práca vám zaberá asi značnú časť času?

Času je rozhodne menej. Práca v banke vo všeobecnosti  nie je to už džob od deviatej do piatej. Voľného času mám menej, tak sa ho snažím využívať  intenzívnejšie.

Je to dôvod, prečo sa ženy dostávajú na najvyššie pozície zriedkavejšie?

Žena vždy bude robiť kompromis medzi tým, že chce byť matka a chce mať aj kariéru. Klíma v spoločnosti sa ale postupne mení, a firmy dnes vytvárajú pracujúcim matkám podmienky, aby sa tieto dve roly dali zvládnuť súčasne.

Aké sú ženy manažérky?

Mala som veľa šéfov, žien aj mužov. A z mojej skúsenosti hovorím, že to nie je ani tak o pohlaví ako skôr danosťami konkrétneho človeka.

Ako sa vy cítite v pozícii šéfky?

Snažím sa, aby sa moji ľudia cítili spokojne. Je pre mňa veľké zadosťučinenie, keď vidím, že to tak je. 

Zdá sa, že sa vám v práci darí, aj časopis Forbes vás zaradil medzi 20 najvplyvnejších žien Slovenska.

Pre mňa je to stále veľké prekvapenie. Je to zadosťučinenie, že človek nechal niečo za sebou, niekto si to všimol a ocenil. Na druhej strane nežijem s nejakým pocitom výnimočnosti.

Hoci máte ako členka predstavenstva oveľa menej času na súkromie, predsa len, ako to funguje u vás doma?

Tvoríme s manželom dobrý tandem. Keď treba niečo vyriešiť, tak to vyriešime spolu. Je dôležitý pocit, že sme na všetko dvaja. Rovnako je to aj v práci. Ten pocit, že človek nie je sám, ale pracuje s ľuďmi, ktorým ide o to isté, je pre mňa veľmi dôležitý.

Čo vás okrem práce vzpruží?

Rodina je to najdôležitejšie v živote. Dcéra má 28 rokov, ide sa vydávať. A mám veľmi špeciálne a dobré kamarátky, s ktorými to ťaháme už od gymnaziálnych čias. Kamarátky sú veľmi dôležité. Ale samozrejme aj čas strávený len so sebou alebo s aktivitami duši a telu prospešnými. V lete rada hrám golf a vôbec mi neprekáža, že si ho zahrám sama so sebou.  Príjemný relax je aj záhrada, i keď veľa času na ňu nezostáva. V zime je to lyžovanie.

(pr)