Pri investíciách potrebujeme vedieť čo najviac o potenciálnom zisku aj riziku

Pochopenie správania sa výnosov akcií a dlhopisov by nemalo byť dôležité iba pre profesionálnych investorov, ale aj pre bežného človeka, tvrdí v rozhovore Katarína Lučivjanská, držiteľka Ceny Nadácie VÚB pre mladých ekonómov za rok 2018 – Economicus.

Pri investíciách potrebujeme vedieť čo najviac o potenciálnom zisku aj riziku

Vašu ocenenú štúdiu v oblasti predpovedania výnosov akcií a dlhopisov publikovali v renomovanom oxfordskom časopise Journal of Financial Econometrics. Čím vás zaujala ekonómia, prečo ste sa rozhodli pôsobiť v tomto odbore?

Začala som už na strednej škole, kde ma veľmi bavila matematika. Potom som vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku v Bratislave. Matematika totiž nie je len o číslach, ale aj o riešení problémov, prirodzene som ju preto chcela využiť. Ekonómia a financie sú jeden z odborov, kde matematika a logické myslenie, ale aj vytváranie modelov je veľmi užitočné. Potom som išla na doktorandské štúdium v oblasti financií, kde naozaj bolo cítiť, že matematický základ je potrebný. V ekonómii môžeme modelovať investície alebo vytvárať makroekonomickoé modely, ktoré sú tiež založené na matematickom vnímaní.

Čo vás najviac ovplyvnilo, aby ste sa venovali práve téme investícií?

K financiám som sa dostala istou zhodou náhod. Ešte počas piateho ročníka na vysokej škole som pracovala v Národnej banke Slovenska na oddelení modelov. Tam sa práve robili zmeny v dôchodkovom systéme, vytváral sa II. pilier, a trochu som sa tomu venovala. V čase, keď som sa dostala na doktorandské štúdium, jeden z najznámejších slovenských ekonómov, Ľuboš Pástor, napísal článok o dlhodobom investovaní. Zaujalo ma, že on akoby spochybnil základnú myšlienku, ktorá hovorí: že keď ste mladí, treba investovať viac do akcií a keď ste už blízko pred dôchodkom, mali by ste ísť viac do konzervatívnych investícií. Ľuboš Pástor prišiel na to, že za určitých podmienok toto odporúčanie nemusí byť správne a mňa lákalo lepšie pochopiť, prečo to tak je. To boli dva základy pre mňa: práca v NBS a článok Ľuboša Pástora.

Mohli by ste priblížiť svoju vedeckú prácu, tému ocenenej štúdie?

Modelovanie výnosov akcií a dlhopisov a ich predpovedanie je jednou z kľúčových otázok vo finančnej ekonómii. Pochopenie správania sa výnosov akcií a dlhopisov by nemalo byť dôležité iba pre profesionálnych investorov, ale aj pre bežného človeka. Špeciálne pri dlhodobých investíciách, ako je sporenie na dôchodok, je dôležité čo najviac vedieť o potenciálnom zisku aj riziku, ktoré so sebou prináša.

Dva protichodné modely, ktorými sa vo svojej práci zaoberám, dávajú rôzne odporúčania pre dlhodobých investorov. Prvý, ten jednoduchší, radí investorom, ktorí majú ďaleko do dôchodku, investovať viac do akcií. Zatiaľ čo druhý, zložitejší model je s takýmito odporúčaniami opatrnejší a poukazuje na ďalšie zdroje neistoty, ktoré so sebou investovanie do akcií prináša. Článok formuluje aj rozdielne odporúčania vzhľadom na skúmanie minulého správania a predpovedanie budúcnosti. Na opis minulosti je vhodnejší zložitejší model, pri predpovedaní budúceho správania sa výnosov je užitočnejší jednoduchší model.

Existujú teda vedecké metódy, ktoré umožnia predpovedať vývoj výnosov z akcií a dlhopisov?

My nikdy nebudeme vedieť predpovedať výnosy na 100 percent, ani na 30 percent. Skôr sa snažíme objavovať nejaké vzory správania sa výnosov a rozpoznávať, ktoré sú dôležité a ktoré menej. Jeden z tých dôležitých vzorov je ten, že výnosy sa vracajú smerom k priemernej hodnote. To znamená, že keď sme mali dobré časy, budú nasledovať zlé časy. Pomocou modelov sa snažíme objavovať dôležité vlastnosti akcií.

Prečo podľa vášho názoru nezarábajú Slovákom ich peniaze v II. pilieri viac?  V čom vidíte problém, že DSS nezarábajú viac?

Najprv jedna možno kritická poznámka k dôchodkovým správcovským spoločnostiam - na Slovensku sú čisté výnosy fondov oproti iným krajinám nízke. Na druhej strane, k obhajobe DSS chcem povedať, že v roku 2009 bol prijatý zákon, ktorý veľmi obmedzil investovanie DSS a nedovolil im ísť do naozaj optimálneho portfólia, viac do akcií. Riziko doplácania vlastných strát  bolo pre nich veľmi vysoké, a preto volili konzervatívnejšie stratégie. V tom období boli DSS naozaj ohraničené a nemali dostatok slobody, aby mohli investovať podľa najlepších vedomostí. Keď sa porovnáme so západným svetom, možnosti investícií a výška poplatkov je niekde inde.

Mohli by ste uviesť ako príklad nejakú krajinu?

Možno bude trvať nejaké obdobie kým náš systém II. piliera dospeje. Bola som v Holandsku dva roky a tam je jeden z najstarších a najvyspelejších dôchodkových systémov. Majú vyše 40 veľkých DSS, a spolu s malými je ich tam asi 300. Je tam oveľa vyššia konkurencia a vyspelosť dôchodkového systému. Napríklad v rokoch 2012-2017 bol priemerný výnos dlhopisových penzijných fondov v Holandsku deväť percent ročne pri poplatkoch 0,9 percenta a priemerný výnos všetkých všetkých fondov (vrátane akciových, komoditných, hedžových, atď.) dvanásť percent pri poplatkoch 2,9 percenta. Na Slovensku sú poplatky na 1,3 % + 10 % zo zhodnotenia, ktoré tiež dosahuje nižšiu úroveň.*

Na príklade hypoték u nás vidieť, ako zmena jedného zákona môže znížiť úrokové miery, zákon zvýšil súťaživosť medzi bankami a znížil poplatky.

Čomu sa budete ďalej venovať vo svojej vedeckej práci?

Ďalej vedecky pracujem. Aktuálne  sa venujem projektu o výnosoch v penzijným fondoch, na ktorom spolupracujem s holandskou národnou bankou. Pozeráme sa na výnosnosť fondov, v závislosti od toho, ako sú manažéri aktívni a trpezliví. Tieto dve vlastnosti skúmame v súvislosti s investovaním. Všeobecne sa ďalej venujem témam krátkodobého a dlhodobého investovania.

Zrejme mi dáte za pravdu, že u nás je finančná gramotnosť veľmi nízka a ľudia nielen z nevedomosti, ale aj zo strachu či nedôvery uprednostňujú konzervatívne formy sporenia. Ako to vnímate vy?

Jednou z mojich motivácií bolo, že som chcela poradiť svojim kamarátom, čo teda s druhým pilierom, či majú ísť do neho, alebo nie, ako investovať. Určite cítim, že na Slovensku je veľmi nízka finančná gramotnosť. Preto sa musíme o financiách a investovaní rozprávať a vzdelávať. Ľudia musia rozumieť, že investície nesú nejaké riziko, snažiť sa čo najlepšie ho pochopiť a ujasniť si, či sú ho ochotní akceptovať.

Čo by ste poradili bežným drobným investorom, ako znížiť riziko na minimum?

Určite to, čo už vedia: základom je diverzifikovať. Podľa môjho názoru sú u nás podceňované indexové fondy. Sú jednou z možností, kde dá sa investovať,  sú v nich veľké firmy, je tam diverzifikácia rizika. Ak sa človek bojí, nechce, nemá čas ani túžbu sa tomu rozumieť, mal by ísť do indexových fondov, alebo do portfólia akcií, kde sa znižuje riziko, tým, že sú v ňom akcie rôznych firiem z rôznych odvetví a tak sa individuálne riziká vedia eliminovať.

Pracovali ste v zahraničí, v Holandsku, ktoré mnohé prieskumy už roky zaraďujú na popredné priečky rebríčkov najlepších krajín na život, vy môžete porovnávať.

Tým, že som bola vonku, viem, že niektoré veci tam fungujú lepšie, možno niektorí to vnímajú tak, že je tam ľahší život. Napriek tomu ja som sa vrátila a vidím, že aj na Slovensku veľa vecí funguje a vnímam, že sa vyvíjajú dobrým smerom. V tomto som optimistická a som rada, že som na Slovensku.

Myslím si, že je ešte veľa čo zlepšovať, ale vidím pozitívny trend. Ako pozitívnu inštitúciu vnímam Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tam sú odborníci, ktorí sa snažia podávať kvalitné štúdie. Zároveň je vidieť spoluprácu medzi vládou, parlamentom a Inštitútom pre finančnú politiku, alebo aj Útvarom hodnoty za peniaze.

Nemali ste chuť zostať v Holandsku?

Veľa ľudí sa ma to pýta a nerozumie tomu, prečo som sa vrátila. Naozaj, som spokojná a šťastná na Slovensku. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach som obklopená inšpiratívnymi a aktívnymi kolegami a študentami, ktorí ma svojou prácou a nápadmi posúvajú ďalej. To mi dáva vieru, že spolu vytvoríme Slovensko, ktoré bude lepšie pre nás a budúce generácie.

Marta Svítková

 

Desať rokov Ceny Nadácie VÚB pre mladých ekonómov –  Economicus

Ocenením mladej vedeckej pracovníčky Kataríny Lučivjanskej Nadácia VÚB zavŕšila desaťročný vzdelávací projekt Economicus – Cena Nadácie VÚB pre mladých ekonómov. Jeho cieľom bolo podporovať v odbornej a publikačnej činnosti mladých vedcov, pôsobiacich na slovenských univerzitách a vysokých školách ekonomického zamerania či ekonomických fakultách ostatných vysokých škôl.

Odborná porota, ktorá skúmala články prihlásené do súťaže za rok 2018, ocenila invenčný prístup Kataríny Lučivjanskej, ktorá pracuje v Ústave matematických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jej vedecká práca prináša kritický rozbor novej metódy tzv. Bayesovského predpovedania výnosov akcií a dlhopisov s použitím nedokonalých prediktorov, ktorá sa v odbornej literatúre objavila len nedávno. Nezávislí experti z oblasti ekonomickej vedy obzvlášť vyzdvihli aj to, že Katarína Lučivjanská ako jediná mladá ekonómka zo Slovenska dokázala tieto myšlienky sformulovať len na základe vlastných analýz a štúdia.

Garantka projektu Economicus a členka správnej rady Nadácie VÚB Elena Kohútiková považuje za veľký úspech aj to, že práca Kataríny Lučivjanskej sa objavila v oxfordskom časopise Journal of Financial Econometrics, ktorý publikuje v celosvetovom meradle štúdie len tých najlepších z najlepších.

Nadácia VÚB počas desiatich ročníkov ocenila sumou 10-tisíc eur doktorandov a neraz aj ich medzinárodný tím,  na vysokých školách po celom Slovensku – od Ekonomickej univerzity v Bratislave, cez Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici až po Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

*Zdroj:

(Broeders, Dirk WGA, Arco van Oord, and David R. Rijsbergen. "Does it pay to pay performance fees? Empirical evidence from Dutch pension funds." Journal of International Money and Finance (2019).

(natívna informácia)

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.