V prírode prežijú stovky rokov. Kam však naozaj patria?

Ojazdená pneumatika nepatrí do bežného odpadu. Jej odovzdanie prebieha na špeciálnych miestach, a to zadarmo.

V prírode prežijú stovky rokov. Kam však naozaj patria?

Po cestách jazdí čoraz viac áut . Niet sa čomu čudovať, je to predsa komfortný spôsob dopravy a mnohým ľuďom uľahčuje každodenný život a dochádzanie do práce. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko odpadu vznikne z jedného z najdôležitejších komponentov auta? Je to pneumatika, ktorá zabezpečuje autu dobré jazdné vlastnosti počas rôznych klimatických podmienok, no na dosiahnutie skvelých výsledkov je potrebné ich po niekoľkých rokoch či tisíckach kilometrov meniť. Pneumatika sa totiž používaním opotrebúva, guma časom starne a tvrdne, jazdou sa znižuje vrstva plášťa a ak nechceme riskovať pokutu či v horšom prípade šmyk a nehodu, je dôležité dbať na včasnú výmenu. Čo však s odpadom v podobe ojazdených pneumatík?

Kam ich odovzdať?

Každé auto potrebuje maximálne za 8 – 10 rokov (ak sa dovtedy nezjazdia) vymeniť všetky štyri pneumatiky a ak si to vynásobíme obrovským počtom áut na svete, dostaneme nepochybne závratné číslo. Je preto potrebné vedieť, ako s takýmto odpadom narábať. Od roku 2016 vošiel do platnosti zákon o odpadoch 79/2015, ktorý definoval zodpovednosť za nové, ale i za ojazdené pneumatiky po skončení ich životnosti. Aktuálne zber a spracovanie pneumatík patria medzi povinnosti výrobcov a dovozcov pneumatík. Ak si dáte automobil takzvane prezuť do pneuservisu, opotrebované alebo staré pneumatiky od vás musí pneuservis alebo predajca prebrať, a to zadarmo. Zabudnite teda na ich vyhadzovanie ku kontajneru na sídlisku či dokonca niekde do prírody. Nejde totiž o komunálny odpad, ale o špeciálny odpad s charakteristickým spôsobom odovzdávania a spracovania. Okrem toho, že riskujete pokutu za znečisťovanie prostredia, škodíte sebe i okoliu. Pneumatika totiž predstavuje pre prírodu záťaž na stovky rokov, kým sa celkom rozloží. Záleží na prostredí.

Ak ju odovzdáte na zberných miestach (pneuservis, predajňa pneumatík, eshop,...) pomôžete aj priemyslu. „Rozomletý granulát z pneumatiky nachádza ďalšie využitie a vyrábajú sa z neho gumené koberčeky do áut, gumené obrubníky, mozaikové podlahy do interiéru či exteriéru, kvetináče či rohože. Pneumatiky sú využiteľné aj ako protišmykové povrchy napríklad v priemysle. Taktiež sa granulát používa na výrobu odhlučňovacích pásov pre vlaky, električky alebo ako prísada do bezhlukového asfaltu – čiže do výroby nových nehlučných ciest,“ priblížil využitie Ing. Radim Filák, konateľ neziskovej spoločnosti OZV ELTMA. Samotný zber je zákonom určený pneuservisom a predajcom, teda distribútorom, ktorí od konečných užívateľov  pneumatiku odoberú bez ohľadu na ich značku, a to aj v prípade, že neplánujete kúpu nových pneumatík, tovaru alebo služby. Likvidácia pneumatiky je totiž už započítaná v cene pneumatiky, keď ju kupujete. Nemusíte sa báť ani toho, ak už nemáte doklad o kúpe pneumatík – nepotrebujete ho. „Záleží na meste či obci, ako stanovuje zber odpadových pneumatík vo VZN (všeobecne záväzné nariadenie). Ak nebude pneumatiky zbierať a ponechá túto povinnosť na predajcovi alebo pneuservise, je vhodné takúto prevádzkareň na svojom území mať a dodržiavanie povinnosti sledovať. V prípade, že predajca alebo pneuservis zákon porušuje, môže podať podnet na prešetrenie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia,“ informuje Filák. Po vyzbieraní určitého objemu zabezpečí distribútor zmluvou s výrobcom, dovozcom, prípadne s OZV ich odber a spracovanie. 

Čo môže pomôcť?

Nikto však nemôže ľudí prinútiť, aby ojazdené pneumatiky odovzdávali na určených miestach. Čiernym skládkam sa teda nedá úplne zabrániť a je potrebné dostávať do povedomia ľudí, ako správne zaobchádzať s takýmto odpadom. Niektorí totiž ani netušia, že takáto „služba“ zberu pneumatík v takom množstve miest vôbec existuje a že je zdarma. „Počas obdobia nášho fungovania sa nám najviac osvedčila správna osveta. Je potrebné občanov neustále informovať a vzdelávať. Naša spoločnosť už dlhodobo organizuje celonárodnú informačnú kampaň, kde sa snaží prostredníctvom TV, rozhlasu, printových a digitálnych médií informovať konečných užívateľov o ich právach,“ tvrdí Filák. Samozrejme, je aj na mestách a obciach, aké informácie svojim občanom poskytnú a ako ich informujú, kam s odpadom. Obce a mestá sú určite jeden z významných a hlavne dôveryhodných zdrojov informácií pre občanov. Informácie by mali prinášať aj samotné pneuservisy, predajne či eshopy, aby už vopred uvedomili zákazníka, že pneumatiky môže po použití odovzdať na určitých zberných miestach. Ekologické myslenie majú určite aj výrobcovia pneumatík, no vývoj či zloženie plášťov obmedzujú zabezpečenie dostatočnej bezpečnosti na cestách. „Aj v súčasnom zložení ich vieme recyklovať, len ich treba správne a včas odovzdať a výrobca či dovozca sa o ich spracovanie postará,“ uzatvára Filák. Radoslav Petrík

Čísla:

31 941 ton je množstvo pneumatík uvedených v roku 2018 na trh (zdroj: MINŽP SR)

28 036 ton je množstvo vyzbieraného odpadu (pneumatík) v roku 2018 (zdroj: MINŽP SR)

200 rokov je minimálny čas rozkladu pneumatiky v prírode. Záleží aj na okolitom prostredí a ďalších faktoroch – celkový čas sa môže predĺžiť až na zhruba 400 rokov.

STĹPČEK ODBORNÍKA K TÉME

Radim Fiľák - konateľ spoločnosti OZV ELTMA

Čo je najdôležitejšie vedieť v súvislosti s problematikou odpadu z pneumatík?

Že nie sú komunálnym odpadom. V roku 2016 vošiel do platnosti Zákon o odpadoch, ktorý definoval zodpovednosť za pneumatiky nové aj za pneumatiky po skončení životnosti. Zber a spracovanie patrí dnes k povinnosti výrobcov a dovozcov pneumatík. Zákon určuje zber pneuservisom a predajcom - čiže distribútorom. Tí pneumatiku od užívateľov odoberú a zároveň so zmluvou s výrobcom, dovozcom, prípadne s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) si distribútor zaistí po vyzbieraní určitého objemu ich odber a konečné spracovanie.

Mám už ojazdené a nepoužiteľné pneumatiky. Kam ich môžem odviesť a koľko ma to bude stáť?

Zákon ukladá všetkým pneuservisom aj predajcom pneumatík povinnosť prevziať ich od konečných užívateľov zadarmo. A to bez ohľadu na ich značku a aj v prípade, že si u predajcu nekúpi iný tovar alebo službu. Likvidácia pneumatiky je započítaná už v jej cene, ktorá musí byť v doklade už pri nákupe. V prípade nákupu cez internet je dodávateľ povinný informovať kupujúceho o mieste, kde mu opotrebované pneumatiky odoberie.

Musí sa OZV ELTMA - nezisková organizácia zaoberajúca sa plnením povinností výrobcov a dovozcov pneumatík, riadiť aj celoeurópskou legislatívou?

Európska legislatíva v oblasti použitých pneumatík neexistuje. Je teda iba na jednotlivých krajinách, ako budú problematiku riešiť a akú legislatívu si schvália. Už pred piatimi rokmi sme ako výrobcovia pneumatík navrhovali a stále navrhujeme spôsoby, akými sa o pneumatiky treba starať. Musíme sa zamýšľať najmä nad tým, aby systém fungoval, aby bol zákon spravodlivý a aby bola služba poskytovaná čo najbližšie k spotrebiteľovi. 

V súvislosti s pneumatikami sú častým javom nelegálne skládky. Dokáže vaša spoločnosť zabrániť ich vytváraniu?

Prevencia je našou povinnosťou a štandardom, ktorý sa snažíme na Slovensku presadiť. Chceme predchádzať situáciam, keď sa pneumatiky objavujú v lesoch, potokoch alebo iných nesprávnych miestach. Pneumatika nie je papierové vrecko, ktoré sa rýchlo rozpadne. Preto budujeme čo najhustejšiu zbernú sieť čo najbližšie k spotrebiteľom. To by malo byť samozrejmosťou pre všetkých ostatných hráčov na trhu.

Jedna vec sú zákony, ale druhá je ich dodržiavanie. Darí sa Slovenskej inšpekcii životného prostredia dohliadať na biznis s pneumatikami?

Na slovenskom trhu sa v kontrolnom systéme urobil významný kus práce. Je pozitívne, že inšpekcia začala kontrolovať distribútorov. Vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť, veľa miest, predajcov a obzvlášť e-shopov sa s ňou ešte úplne nezžilo. Určite by pomohli častejšie kontroly. Tie by ozrejmili, že každý, kto pneumatiky predáva alebo ich umiestňuje na vozidlo, má aj reálnu povinnosť ich od konečných užívateľov bezplatne odobrať.

Dôležitou súčasťou oblasti recyklácie pneumatík je kontrola materiálového toku. O čo presne ide?

Materiálový tok je zjednodušene cesta výrobku, v našom prípade pneumatiky. Je to proces od jej uvedenia na trhu až po ukončenie životnosti. A zahŕňa aj spätný zber - čiže konečné spracovanie až po transformáciu cez druhotne surovinový výrobok. Monitoring materiálového toku je veľmi zásadný pre kontrolnú činnosť a evidenciu štátu, kde takto jasne definované toky umožňujú odkryť aj nekalé jednanie neférových hráčov. Takéto subjekty môžu totiž zo zahraničia dovážať do republiky odpady, ku ktorým sa nikto nehlási. Alebo dovážať pneumatiky bez financovania ďalšieho nakladania s odpadom.  

Pneumatiky sa po recyklácii menia na tlmiace a antivibračné materiály

MATERIÁLOVÝ TOK. Všetky časti ojazdenej pneumatiky sú neskôr využité do posledného zvyšku. Kde všade sú použité?

Výskumné ústavy, vysoké školy a mnohé organizácie hľadajú stále nové možnosti na čo najlepšie využitie ojazdených pneumatík po ich recyklácii. Najširšie využitie má v súčasnosti rozomletý gumový granulát. Jedným z mnohých príkladov, ako naložiť s gumou z recyklovanej pneumatiky je jej využitie v koľajovej doprave. Konkrétne pri budovaní nových železničných aj električkových tratí. Gumový granulát je totiž spoľahlivý, trvanlivý, pružný a trvanlivý materiál, ktorý pomáha šetriť údržbu. Je dobrou voľbou aj v súvislosti s ochranou životného prostredia. Gumový materiál znižuje šírenie hluku a vibrácií do kolia. Bokovnice, vyrábané v rôznych dĺžkach a tvaroch, sú určené ako odhlučňovací prvok na električkové a železničné trate. 

Na Slovensku sa naposledy výrazne využívali pri rekonštrukcii električkových tratí v Bratislave. Tento materiál pomáha zvýšiť komfort bežných ľudí a ich bývanie, pretože vďaka nemu je v okolí ich domovov menej hluku. Donedávna sa na železničných tratiach využívali materiály najmä z betónu alebo plastu. Boli však náchylné na hnilobu a eróziu - čím mohli poškodiť celý systém infraštruktúry a ich pravidelná výmena bola finančne náročná. Keď sú však koľajové väzby vyrobené z recyklovanej gumy, vydržia dlhšie a sú silnejšie ako ktorékoľvek iné materiály. Z dlhodobého hľadiska budú mestá, kde je infraštruktúra koľajovej dopravy dobre vyvinutá, schopné výrazne znížiť náklady na údržbu svojich tratí. (rpe)

(natívna informácia)

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.